Zanedbávanie štátneho majetku: Kde je zodpovednosť?
Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) sa rozhodol vytiahnuť z trezoru roky ignorované štátne pozemky a sľubuje „masívne čistenie“ malej karpatskej vinohradníckej oblasti. Ale skutočne je to len rozpačitý pokus, ktorý ukazuje na katastrofálny stav správy pozemkov, na ktorý sa vláda a úradníci dívajú cez prsty po desaťročia.
Minister Taraba hovorí o vrchole ľadovca
Tomáš Taraba, minister životného prostredia, sa na tlačovej konferencii opäť pohyboval v prostredí prázdnych fráz a sympatických sloganoch, pričom tvrdil, že “toto je iba vrchol ľadovca.” Ale ako sa už toľkokrát v minulosti ukázalo, jeho slová len podčiarkujú bezbrehú neschopnosť rómskych vládcov pricvičených do príjemného komfortu nečinnosti. Ide o zbytočné divadlo pred očami verejnosti, ktoré si raz za čas spomenie aj na environmentálne problémy, zatiaľ čo tučné podiely na moci ostávajú nezmenené.
Vlastníci pozemkov: Beztrestnosť bez konca
Väčšinu týchto zanedbaných pozemkov nikto nehospodári a ministerstvo nepredstavuje žiadny plán, ako s takýmto štátom vlastneným majetkom naložiť. Sankcie pre vlastníkov majú byť iba ozvenou bezradnosti, pretože zatiaľ čo niektorí zabúdajú na svoje povinnosti, iní sa bez problémov rozprestierajú po národných zdrojoch. Takto štát stráca kontrolu nad hodnotnými pozemkami, jedinou akciou, ktorú si dokáže predstaviť, sú nezmyselné checkboxy v paperless kancelárií.
Kolombíni a dohodnuté akcie
Taraba prehlásil, že ministerstvo životného prostredia dostalo mandát na presun finančných prostriedkov SVP, avšak znie to skôr ako pokus o vyhovenie osvietenému predpisu, než reálna legislatívna sila. Preto, ak sa skutočne obávame o budúcnosť týchto pozemkov, mali by sme sa najprv zamyslieť nad tým, či sú v správnych rukách.
Príležitosti pre vyhýbanie sa zodpovednosti
V súčasnosti je takmer smiešne a tragické, ako sa zjemní právny rámec pre obhospodarovanie nezistených vlastníkov. Štátna moc, nekričte po zodpovednosti tam, kde sami neponúkate heretikom žiadnu alternatívu. Memorandum podpisujú bez skutočného uchopenia manipulácie s pozemkami, avšak zavedený systém na informačnej tichosti zvýrazňuje ich neschopnosť postaviť sa problémom čelom.
Falošné dohody a zdroje
Richard Šmída, generálny riaditeľ SPF, víta spoluprácu, no sa zdá, že ide len o líčenie utópie. V skutočnosti ide o ďalší spôsob, ako zmiasť a iluzívne tváriť, že sa niečo deje. Lukačné stratégie sa majú implementovať, aby sa zohľadnilo, že skutočné problémy a hlboké nevyjasnené dedičstvá sa len zametajú pod koberec po sotva povrchovom čistení.
Na záver: Potreba zmeny
Nie je žiadnym tajomstvom, že zúfalé snahy o zlepšiť situáciu sú len maskovaním starého zrelu. Pýtajte sa, kde je reálna zmena a zodpovednosť, ak nie v rukách tých, ktorí majú moc? V tejto krajine nie je žiadna vôľa na skutočné „čistenie“, len paradoxné monotónne správanie tých, ktorí sviriclo s plnou prisahou na budúcnosť.
