Fascinujúce pokusy o zastrašovanie
V súčasnosti, keď sa politikárske machiavellizmy dostávajú na denné poriadky, sa objavuje nový trend – zastrašovanie novinárov. Toto divadlo je predvádzané mi zdá sa bez akýchkoľvek zábran. Stav, v ktorom sa Pavol Gašpar s hrdosťou predvádza ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby, nie je ničím iným ako prejavom bezprecedentnej snahy o potlačenie slobodného slova.
Je zarážajúce, že táto osoba verí, že sledovaním novinárov a ich „radikalizačného potenciálu“ dokáže ochrániť svoje postavenie. Akoby sme sa mali báť ich kritiky, akoby sme sa mali skryť pred ich pohľadom. No nad týmto absurdným zneužívaním moci ostáva rozum stáť.
Kritika versus nenávisť: kde sú hranice?
Otázka oddelenia kritiky od „šírenia nenávisti“ sa stáva čoraz pálčivejšou. Zatiaľ čo vládnuca garnitúra môže otvorene útočiť na novinárov, iní občania sú hneď pokladaní za nenávistníkov len za vyjadrenie vlastného názoru. Máme tu ďalšiu ukážku dvojitého metra, kde spravodlivosť a rovnosť naďalej ostávajú len prázdnymi frázami.
Ak niekto v médiách vyjadrí názor, ktorý sa nezhoduje s oficiálnymi naratívmi, okamžite je označovaný za „nepriateľa štátu“. To, čo vidíme, je skôr boj proti slobode slova než proti skutočným hrozbám.
Analýza absurdity a hypocrisy
Kto sa má vlastne báť? Novinári, ktorí sa odvážia postaviť na stranu pravdy, alebo tí, ktorí v tichosti podržujú status quo, nech už je akokoľvek rozpadnutý? Pavol Gašpar, a jemu podobní, sa očividne obávajú tých, ktorí odhaľujú nepríjemné pravdy.
Čo sa stane, ak technológia, ktorú zavádzajú, zlyhá? Vykreslenia novinárov ako radikálov sú len začiatkom cesty do šera, v ktorom sa i obraz miliónov môže stať predmetom manipulácie. Ak táto mašineria začne stíhať nielen tých, ktorí ohrozujú, ale aj tých, ktorí kladú otázky, kam sa vlastne dostaneme?
Manipulácia s mocou a jej následky
Je potrebné sa opýtať, čoho sú títo manipulátori schopní. Zostáva otázkou, kedy nastane bod zlomu a občania sa s týmito nehoráznosťami prestanú zmierovať. K čomu vedie inštitucionalizované zastrašovanie? K rozpätiu medzi mocou a občanmi, ako aj medzi spravodlivosťou a bezprávim.
Ak sa takto máme pozerať na budúcnosť slobodného slova, zapája sa do toho celá spoločnosť, a to nielen prostredníctvom prázdnych fráz, ale aj činov, ktoré naznačujú, že je čas vstať a zasiahnuť. Musí nastať preferencia pre dialog, nie pre zastrašovanie a tichú submisivitu.
Zdroj: komentare.sme.sk/c/23562301/co-to-stvara-pavol-gaspar-pise-natasa-holinova.html
