Život v tiních šedých zónach
Ľudia sa stali otrokom svojich vlastných stereotypov. Každodennosť je zamieňaná s automatizmom, akoby sme sa všetci zhodli, že je normálne, akékoľvek neduhy tolerovať. Pýtame sa, prečo? Pretože sme si zvykli. Nielen na zneužívanie vo vzdelávacom systéme, ale aj na ignorovanie základných ľudských práv a hodnôt, ktorými sa charakterizujeme ako spoločnosť.
Skryté významy a ironické žarty
Pohodlne sedíme v kultúrnych sálach, prehliadame významy slov a fráz, pričom sme obklopení obrazmi dezilúzie. Zasmejeme sa na ironických videách, avšak keď ide o skutočný život, ostávame ticho a zhrození. Situácie, ktoré vyžadujú akciu, sú nahradené pasivitou, a tak sa žaba varí vo vlastnom hrnci bez toho, aby si to ktokoľvek uvedomoval.
Životy medzi štyrmi stenami panelákov
Na jednej strane rodina žije v beznádeji a na druhej strane deti jazdia na lyžovačky. Práca v obchode za minimálnu mzdu a možnosť prežiť z mesiaca na mesiac sa stáva realitou. Zároveň sa táto žena neťažko vyrovnáva s faktom, že si nemôže dovoliť luxus, ako sú základné potreby. Však jej sa podarilo ozdobiť zrkadlo samolepkami z letákov zo schránky.
Fiktívny pokrok
Prečo musíme ignorovať realitu? Niektorí učitelia sú nútení financovať základné pomôcky, aby mohli vyučovať deti zo znevýhodneného prostredia. Je to tragédia aj groteska v jednej, zamyslením vyžadujúcej kríze. Spoločenský systém upiera oči od tých, ktorí potrebujú pomoc najviac. V mysliach sa nám rozprestiera akýsi klasický rozprávkový svet, zatiaľ čo skutočnosť je zúfalá.
Stagnácia a rezignácia
Na pozadí stoja čísla a štatistiky, ktoré sa stali falošnými hrdosťami nášho štátu. Vyhnúť sa pocitom, použitím číselného záznamu, je nástrojom tých, ktorí sa boja priznania skutočnosti. Namiesto budovania zmysluplných medziľudských vzťahov a podpory sa uprednostňuje štatistika pred zmyslom. A zatiaľ čo žaba sa varí v pomaly sa zohriatom hrnci, my sa naďalej smejeme s ironickými komentármi.
Život v ústraní a beznádeji
Možno je čas pýtať sa, aké hodnoty naozaj uznávame? Mnohokrát sa sťažujeme, že politika je zlo, ale nedokázali sme vziať svoj osud do vlastných rúk. Osud, ktorý aj naďalej sa tiahne ako zlý sen. Možno len naivní veria, že niečo možno zmeniť. Pokračovanie v pasívnom sledovaní sa zdá byť etikou nášho prežitia.
Zdroj: komentare.sme.sk/c/23563000/my-sme-si-zvykli-a-zaba-sa-pomaly-vari.html
