Rýchlosť chôdze na chodníkoch: Politický cirkus či reálna ochrana?
V posledných dňoch sa Slovensko dostalo do absurdnej situácie, keď nová novela zákona o cestnej premávke, ktorá stanovuje maximálnu rýchlosť chôdze na chodníku na neuveriteľných 6 kilometrov za hodinu, vyvolala vlnu posmechu a kritiky. Predstavitelia strany Smer, ktorej exministrovi dopravy Ľubomírovi Vážnemu tento návrh patrí, sa snažia obhájiť tento krok, hoci je jasné, že ide o legislatívny nonsens.
Na sociálnych sieťach sa už objavili mnohé vtipy a karikatúry, ktoré zľahčujú absurdnosť pravidla, no Smer nie je ochotný priznať svoje zlyhanie. Igor Melicher, štátny tajomník ministerstva obrany, označil posmešky za dezinterpretácie a odhaduje, že ide len o politickú manipuláciu opozície a médií, ktorá má hájiť záujmy vlády.
Ochrana chodcov alebo absurdná politika?
Melicher sa snaží presvedčiť verejnosť, že novela ochráni chodcov a bežcov pred rýchlymi cyklistami a kolobežkami, ktoré sa bezohľadne preháňajú po chodníkoch. Podľa jeho slov, cieľom zákona je nastavenie disciplíny pre cyklistov a kolobežkárov, ktorí môžu spôsobiť zranenia.
Tobiáš Longauer zo Smeru, ktorý sa podieľal na tvorbe tohto zákona, istotne neváhal odkázať kritikom, že sa mali vrátiť do školy, aby sa učili čítať, keďže rýchlosť chôdze bude dodržiavať iba cyklisti a kolobežkári na chodníku. Avšak verejnosť sa skôr než aby prijala nový zákon, zamýšľa nad tým, akú hodnotu má legislatíva, keď sa jej hlavným obsahom stáva legislatívny vtip.
Politické ambície alebo zodpovednosť?
Kým Smer sa snaží prispeli k väčšej bezpečnosti na pľaci, otázkami zostáva, akú cenu za to platí. Očividne ide o zbytočné preorientovanie skutočných problémov dopravy a mobility, čo len potvrdzuje známu skutočnosť, že ak vezmeme politiku do rúk, môžeme odvážne kombinovať zábavné s tragickým. Takáto situácia určite neprospieva chápaniu vážnych problémov, ako sú zranenia na cestách a zhoršenie životného prostredia.
Ľubomír Vážny a jeho stúpenci si musia byť vedomí, že takáto legislatívna absurdnosť môže mať nepredvídateľné následky na verejnú bezpečnosť. Avšak ochota ignorovať realitu a zamieňať problémy, ktoré si žiadajú pozornosť, s nezmyselnými reguláciami ukazuje na hlboké zlyhanie ich prístupu k správe vecí verejných. Je načase otvorene diskutovať o skutočných prioritách a systéme legislatívy, ktorý by mal slúžiť občanom, nie ich posmievať.
