Gruzínsko sa postavilo proti proruskej vláde: Protesty v Tbilisi
Tisíce Gruzíncov sa v piatok zhromaždili na uliciach Tbilisi, aby si pripomenuli prvé výročie od zastavenia prístupových rokovaní svojej krajiny s Európskou úniou, ktoré iniciovala prorusky orientovaná vláda. Toto rozhodnutie, učinené 28. novembra 2024, vyvolalo vlnu protestov, ktoré favorisovali túžbu Gruzínska o európsku integráciu.
Aj keď sa od prvých masových demonštrácií účastníci znížili z desaťtisícov na niekoľko stoviek, opozícia a občianske organizácie pokračujú v boji za svoje práva. Vláda odpovedala vysokými pokutami a represíami, pričom zaznamenala zatýkanie aktivistov a politikov. Napriek tomu sa protesty konajú takmer každý deň.
Protesty sa zameriavajú na demonštráciu podpory európskeho smerovania krajiny a na kritiku autoritatívnych praktík vlády. Na protestoch sa zúčastnili aj opoziční politici a prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorí zdôraznili potrebný boj proti režimu, ktorý podľa nich oslabuje demokratické hodnoty v Gruzínsku.
Líderka strany Federalisti, Tamar Čergoleišviliová, vyhlásila, že režim „musí padnúť,” a počas svojho prejavu vyzvala k odvážnejšiemu odporu proti nepriaznivému vývoju. Nugzar Ciklauri, člen Koalície za zmenu, dodal, že „v krajine sa nastoľuje klasická autokracia,” a varoval pred možné zlomením odporu, ktorý by mohol zasiahnuť budúcnosť krajiny na dlhé roky.
Obavy o budúcnosť sú umocnené správami mimovládnych organizácií, ktoré informujú o bezprecedentných represáliách. Spoločné vyhlásenie upozorňuje na to, že od zastavenia prístupových rokovaní sa mnohé obmedzili občianske slobody a pre množstvo občanov boli zahájené trestné stíhania. Viac ako 600 osôb bolo zadržaných alebo potrestaných politicky motivovanými pokutami.
Režim Gruzínskeho sna, ako sa nazýva súčasná vláda, odmieta obvinenia a vyhlasuje, že obviňovania od opozície sú nepravdivé. V krajine, ktorá si prisvojila francúzske hodnoty slobody, je zjavná vôľa ľudí proti proruskej vláde, ktorú vnímajú ako hrozbu pre svoju európsku budúcnosť.
Podľa prieskumov verejnej mienky má žiadosť o vstup do EÚ podporu až 80 percent obyvateľstva, zatiaľ čo protestujúci sa snažia čeliť zdanlivému útlaku a upozorniť na dôležité hodnoty, za ktoré bojujú. „Gruzínsko patrí do Európy,” zdôrazňuje 61-ročná filologička, naznačujúc, že tento „ruský typ autoritárstva tu nezvíťazí.” Tento postoj ukazuje presvedčenie Gruzíncov o ich správnom smerovaní a túžbe zachovať demokratické hodnoty.
