Levko Dohovič: Dirigent, ktorý prešiel gulagmi za svoj optimizmus
Pri spomienke na Levka Dohoviča, významného ukrajinského dirigenta a politického väzňa, príbeh jeho života symbolizuje silu ľudskej vôle a neochvejného ducha. Skonal 5. decembra 2025, len niekoľko dní pred svojimi deväťdesiatinami, a jeho odkaz zostáva aktuálny v dnešných časoch.
Dohovič sa narodil 29. septembra 1936 v Užhorode a už ako pätnásťročný sa stal jedným z najmladších politických väzňov v Sovietskom zväze. Počas neprávosti stalinskej éry strávil viac ako 6,5 roka v žalároch a gulagoch, kde formoval nielen svoj osud, ale aj osudy mnohých ďalších ľudí, ktorí zdieľali jeho túžbu po slobode.
V knihe „Kronika života politického väzňa č. 2A-424“ opísal injustíciu, ktorú zažil v sovietskych podmienkach, a na viac ako 500 stranách prežil svoje spomienky, čím vytvoril unikátny historický dokument zachytávajúci hrôzy režimu. Jeho spomienky sú srdcom jeho dedičstva.
Vyrastal v rodine gréckokatolíckeho kňaza a po druhej svetovej vojne sa ich životy zmenili. Rodina sa ocitla v politickej kríze, a keď sa Levko s kamarátmi zapojil do výroby letákov so sloganmi proti komunizmu, dostal sa do zamerania NKVD. 2. februára 1950 ho zatkli, a jeho cesty po desiatkach väzníc a gulagov sa začali.
Počas svojho odsúdenia sa Levko naučil hrať na husliach a venoval sa dirigovaniu. Po smrti Stalina v roku 1953 došlo k uvoľneniu podmienok a mnohí politickí väzni sa mohli vrátiť domov. Levko sa s pomocou známych nakoniec v júli 1956 vrátil do Užhorodu.
Jeho život sa však ani po návrate k normálnemu životu nestal jednoduchým. Po presťahovaní do Československa a pôsobení ako zbormajster čelil cenzúre a reprezentantským obmedzeniam. Po normalizácii v roku 1968 mu zakázali akúkoľvek umeleckú činnosť, pričom ho neustále sledovala štátna bezpečnosť.
V roku 1985, po takmer dekáde zákazov, založil ukrajinský zbor Karpaty a svoj muzikálny potenciál a dedičstvo uplatnil aj na Slovensku. V súčasnosti bol ocenený prestížnou Cenou Ústavu pamäti národa za rok 2025, čo svedčí o tom, že jeho prínos k šíreniu hodnôt slobody a demokracie je stále významný.
Levko Dohovič, ako skutočný zástupca ukrajinskej národnostnej menšiny a človek, ktorý si zaslúži uznanie za svoj nekonečný optimizmus uprostred temnoty, ostáva neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry a histórie. Jeho život je dokladom toho, že aj v najťažších časoch je možné nájsť svetlo a nádej.
