Miliónová oprava v martinskom skanzene: Pochybnosti o odbornosti a firme
V martinskom skanzene sa realizuje kontroverzná obnova desiatich striech, pričom doteraz sa podarilo dokončiť iba štyri. Situácia vyvoláva otázky o kompetentnosti zapojených spoločností a spôsoboch vykonávania prác. Bývalá ministerka kultúry Natália Milanová a odborníci upozorňujú na obavy súvisiace s podozrivou zákazkou a nedostatočnými metódami, ktoré firma Dalizol uplatňuje.
Na strechách niektorých dreveníc sa nachádzali takmer priesvitné povrchy, ktoré boli len provizórne zakryté plachtou. Slovenské národné múzeum vykonalo len zopár opráv pred touto rozsiahlym projektom, pričom aktuálne je na rad desiatich dreveníc, ktoré sú významnými atrakciami múzea. Tieto objekty, prevažne zo západu Slovenska, sa nachádzajú na hlavnej trase skanzenu.
Skryť reklamu počas rekonštrukcie neuniklo ani pozornosti návštevníkov skanzenu, ktorí poukazovali na neprijateľný stav. Riaditeľka SNM, Zuzana Ďurčová, sa bráni tvrdením, že objekty boli vystavené vonkajším vplyvom maximálne jednu hodinu a dodáva, že ochrana predmetov bola zabezpečená v maximálnej možnej miere. Napriek jej vyhláseniam sú však fotografie odhalených striech, ktoré dokumentujú ich zlý stav, dostupné a šíria sa medzi verejnosťou.
Kritika sa sústreďuje na južný aspekt zákazky, kde sa objavili podozrenia, že na stavebné práce vlastne priamo nepracuje firma Dalizol. Podľa informácií bola zapojená ďalšia spoločnosť, Fastwood, ktorá týmto porušila zmluvné podmienky. Dalizol sa totiž písomne zaviazal, že subdodávateľov nevyužije, a tak vzniká otázka autentickosti a integrity celej zákazky.
Ďalej, aj cena za realizáciu obnovy vzbudzuje rozhorčenie. Zatiaľ čo pôvodné nacenenie poskytovalo sumu 791-tisíc eur, aktuálne sa cena z zrakomo zvyšuje na takmer milión, čo vzbudzuje podozrenie, že sa môže jednať o prehnané náklady pre predraženú zákazku. Svedok to označil za „zákazku snov” a dodal, že za túto sumu by boli schopní opraviť polovicu skanzenu s použitím kvalitných materiálov.
Tento projekt, ktorý by sa mal zameriavať na uchovanie slovenského kultúrneho dedičstva, sa tak zmenil na predmet ostrej kritiky a pochybností. Zdá sa, že situácia v martinskom skanzene je len exemplárnym príkladom toho, ako nesprávne nakladanie s verejnými prostriedkami a nezodpovedné praxie môžu zasiahnuť do hodnoty a názoru na kultúrne inštitúcie a ich schopnosť konať vo verejnom záujme.
