Slovensko čelí energetickej kríze kvôli narastajúcim nákladom
Slovenská ekonomika sa nachádza v zložitom a paradoxnom stave, a to najmä po tom, čo sa krajina, kedysi významný tranzitný uzol zemného plynu v Európskej únii, ocitá v situácii, ktorú je ťažké udržať. Strategická plynárenská infraštruktúra, ktorú Slovensko budovalo s cieľom podporiť dodávky pre európsky trh, je dnes využívaná len na zlomku svojich možností, čo zaťažuje domácu ekonomiku stále vysokými fixnými nákladmi.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR poukazuje na alarmujúce zmeny, ktoré vznikli po obmedzení dodávok ruského plynu. Slovenská prepravná sieť, dimenzovaná na masívny tranzit, vykazuje dnes iba okolo osempercentné využitie jej kapacity, pričom prevádzkové a údržbové náklady ostávajú nezmenené. Tým sa vytvára tlak na regulačný systém, ktorý sa snaží preniesť tieto fixné náklady na menšie množstvo prepraveného plynu a v konečnom dôsledku na slovenských spotrebiteľov.
Jednou z najvážnejších hrozieb, ktorá sa v súčasnosti objavuje, je plánované zvýšenie taríf za prepravu plynu, ktoré by mohlo dosiahnuť až 70 percent. Takýto skok by sa bezpochyby prejavil vo zvýšení cien energií nielen pre priemysel, ale aj pre domácnosti, a oslaboval by konkurencieschopnosť slovenských podnikov už v čase, keď čelíme zvýšeným nákladom na energie a neistote v hospodárstve. Z minulosti vieme, že podobný scenár sa už odohral v Českej republike, kde tarifa vzrástla o viac než 400 percent, čo malo devastačný dopad na podnikateľské prostredie a spotrebiteľov.
Z pohľadu EÚ však slovenská plynárenská infraštruktúra nestráca svojich strategických rozmerov; naopak, zostáva významným pilierom energetickej bezpečnosti v regióne. Zamestnávatelia tvrdia, že zohráva dôležitú úlohu pri dodávkach plynu do Ukrajiny a zabezpečuje flexibilitu v prepravných trasách počas krízových situácií. Navyše, umožňuje potenciál pre prepravu nových inovácií, ako je vodík alebo nízkouhlíkové plyny, čo bude kľúčové v rámci transformácie EÚ smerom k nízkouhlíkovej ekonomike.
Problémom však ostáva rozdelenie nákladov spojených s touto infraštruktúrou. Slovensko, ako tranzitná krajina, sa nachádza v pozícii, kde musí znášať náklady na infraštruktúru, ktorá slúži nadnárodným cieľom, pričom absentuje adekvátny mechanizmus solidarity na úrovni EÚ. Viceprezident AZZZ Emil Macho jasne podčiarkol, že je neprijateľné, aby slovenskí spotrebitelia niesli takmer výlučne náklady, ktoré sú výsledkom geopolitických zmien, na ktoré Slovensko nemá vplyv. Európska komisia musí zasiahnuť a zabezpečiť, aby táto plynárenská infraštruktúra bola dlhodobo finančne udržateľná a schopná podporiť ciele celej Únie.
Zdroj: www.sme.sk/index/c/slovensko-podla-zamestnavatelov-plati-ucet-za-europsku-energeticku-bezpecnost
