Štedrý deň a zábavy na Štefana
Druhý sviatok vianočný, známy ako Štefanský deň, bol v minulosti časom uvoľnenia a zábavy. Tradície spájali ľudí, a tak sa na Štefana často usporadúvali veselé aktivity, pri ktorých sa mládenci brodili vo vode či snehu, zatiaľ čo dievčatá sa ponárali do vody s nohou. Tento deň bol poznamenaný aj návštevami, koledovaním a vinšovaním, čo vytváralo jedinečnú atmosféru sviatočného obdobia.
Podľa etnografky Ľudmily Mitrovej z Východoslovenského múzea sa na Štefana zvyčajne konali aj starodávne zábavy. Ráno sa mládež schádzala, aby sa vykúpala v studenej vode alebo si umyla nohy, čo predstavovalo tradíciu zabezpečujúcu sviežosť počas celého roka. Ak bola voda zamrznutá, nezostávalo nič iné, len prejsť sa po snehu, čo zaistilo tradičnú formu očistenia pred novým rokom.
Večer pred Štedrým dňom sa na stoloch odkladali zvyšky jedál, pričom zostal už len chlieb a pečivo. Pôvodne to mali byť aj omrvinky z jedla, ktoré sa primiešavali k semenám na siatie – to malo zabezpečiť plodnú úrodu pre ďalší rok. Gazdinky mohli po prvýkrát pozametať a vyniesť smeti, čím sa dokončoval cyklus tradičných úkonov, ktoré symbolizovali ukončenie vianočných sviatkov.
Na Štefana sa ľudia niekedy vyhýbali bosým nohám na zemi, čo sa však na druhý sviatok vianočný považovalo za priam žiadané. Tento deň bol cestou k prepusteniu starých tradícií a oslobodeniu od zvyknutých obmedzení, čo dodávalo možnosti zábavy a radosti. Množstvo návštev a koledníkov dodávalo dni svätej Štefana špeciálne čaro, ktoré spájalo generácie a prehlbovalo vzájomné vzťahy medzi rodinami a priateľmi.
Tradície, ktoré pretrvali, sú stále súčasťou slovenskej kultúry. Opäť sa otvárajú dvere k spoločenským zábavám, ku ktorým patrili aj ľudové tance a spevy. Takto sa posilňovali väzby v komunite a udržovali sa vzájomné poznania, ktoré so sebou sviatky priniesli.
