Porovnanie novoročných prejavov Fica a Pellegriniho
V novoročných prejavoch premiéra Roberta Fica a prezidenta Petra Pellegriniho sa odrážajú zásadné rozdiely v prístupe k občanom Slovenska. Kým Pellegrini sa pokúša osloviť šíršie spektrum obyvateľstva, vrátane tých, ktorí nie sú jeho voličmi, Fico sa zjavne zameriava iba na svojich straníckych priaznivcov.
Na jednej strane prezident Pellegrini manifestuje snahu o otvorenejší dialóg a získanie podpory naprieč politickým spektrom. Avšak otázne jeho slová skladajú do kontextu nedávnych legislatívnych krokov, ktoré vzbudili obavy medzi právnikmi a zástupcami EÚ. Ťažko možno považovať Pellegriniho za seriózneho, keď jeho správanie a rozhodnutia skrývajú množstvo kontroverzií.
Fico, naopak, vo svojom prejave ukazuje priamu neochotu akceptovať názory tých, ktorí stoja na opačnej strane politického spektra. Jeho vyhlásenie, v ktorom dôrazne hovorí o odsúdení akýchkoľvek vendiet voči oponentom, znie skôr ako prázdny populizmus než úprimná snaha o spravodlivosť. Takéto slová neoslovia ani tých najvernejších voličov, ktorí si sú vedomí, že práve vendeta bola jednou z jeho politických stratégií v minulosti.
Pre zdieľanie jeho presvedčenia o nespravodlivosti, ktoré zažíval v nedávnej histórii, je však zúfalo nesúrodé s jeho predchádzajúcimi krokmi. Pri pohľade na jeho politické ťaženia by potreba spravodlivosti mala predchádzať potláčaniu jeho rivalov a ukazovaniu na chyby predchádzajúcej vlády. Ironicky, Fico svojimi slovami popiera skutočnosť, že pod jeho vedením došlo k vytvoreniu atmosféry strachu a prenasledovania, čo vyžaduje zamyslenie sa nad tým, či je skutočne schopný vnímať spravodlivosť nezaujatým pohľadom.
Fico často prisudzuje svoje problémy predchádzajúcej opozícii, pričom zabúda na fakt, že sám bol súčasťou predošlej vlády a podieľal sa na jej rozhodnutiach. Jeho snaha zaobchádzať s ťažkým dedičstvom minulej vlády je viac výhovorkou než snahou o nápravu situácie. Obvinenia voči kritikom jeho vlády, ktoré označuje za nespravodlivé, sú navzájom prepletené s jeho vlastným vyžadovaním zodpovednosti za činy, ktoré sú vždy súčasťou politického boja.
Vo svetle týchto rozdielov sa ukazuje, že plejáda slov, ktoré Fico prízvukuje, nemusí byť skutočne zameraná na dobro občanov, ale skôr na upevnenie jeho pozície v moci. Politická rétorika sa tak stáva iba zrkadlom jeho osobných ambícií, čím sa vzďaľuje od autentickej správy vecí verejných. Pre mnohých Slovákov môže byť otázne, kedy sa začnú cítiť ako súčasť spoločnej budúcnosti, keď je politická scéna tak rozdelená.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/ako-sa-lisili-dva-novorocne-prejavy
