Je čas prestať s myšlienkovým recyklovaním, pán Košč!
Slovensko dnes čelí dilemám, ktoré sa zásadne líšia od reality roku 2004. Ján Košč poukazuje na problematiku obehovej ekonomiky a zdôrazňuje, že recyklovanie „osvedčených“ ekonomických metód nemusí prinášať želané výsledky. V slovenskej verejnej diskusii sa dlhodobo opakuje myšlienka, ktorá sa zdá byť pre mnohých nereálnym elixírom – zníženie daní a zadlženia ako cesta k opätovnému ekonomickému rastu.
Tieto „osvedčené recepty“, aj keď znie dojemne, sa v skutočnosti v minulosti nesplnili a pravdepodobne nebudú efektívne ani dnes. Skôr nás posunú späť, než k prosperite. Politici a ekonómovia radi pripomínajú dlhý hospodársky rast a väčší výber daní, ktorý nasledoval po zavedení rovnej dane, no pravda je, že tie úspechy neboli spôsobené len touto zmenou. Naozajstným zdrojom rastu bol vplyv externých faktorov – náš vstup do EÚ, integrácia do jednotného trhu, prijatie spoločnej meny a prísun eurofondov, ktoré oživili investície.
V súčasnosti sa však vyžaduje iného druhu dynamika, ktorej sa nám nedostáva. Skutočnosti, ktoré viedli k úspechom v minulosti, sa dnes už neopakujú, čo naznačuje, že opona predchádzajúcej éry sa už zatvorila.
Mýty, ktoré potrebujeme rozbiť
Ak sa pozrieme na rast v susedných krajinách, ako sú Poľsko, Maďarsko, a Slovinsko, zistíme, že aj ony bez experimentovania s rovnou daňou dosiahli porovnateľný hospodársky rast v dôsledku integrácie do EÚ. V konečnom dôsledku je dôležité brať do úvahy výchoziu pozíciu, pretože ekonomický rast na nízkych základoch je vždy jednoduchší.
Podľa nedávneho výskumu, znižovanie daní pre firmy nevedie k stabilnému rastu, pokiaľ sa neberú do úvahy rozpočtové dôsledky. Namiesto zlepšenia, takýto krok môže mať skôr devastujúci účinok, ktorý je v kontraste s tradičnými ekonomickými teóriami. Zníženie daní v Kansase napríklad viedlo k stagnácii a výpadkom príjmov – tieto fakty už boli jednoznačne dokumentované.
Škrty v základných službách
Na strane druhej, pre rozdielne výsledky vo vzťahu k verejnému dlhu sa pristupuje k ideologickým skratkám. Relatívna výška dlhu k HDP sa považuje za primárny ukazovateľ ekonomického zdravia, čo nie je vždy pravda. Tento prístup vedie k predpokladu, že čím nižší dlh, tým lepšie. Dlhodobé škrty v ‘diskrétnych’ verejných službách, ako zdravie, školstvo, a infraštruktúra, aby sme “zlepšili čísla”, podkopáva schopnosť štátu generovať budúcu prosperitu.
Ak by sme aj v minulosti mali dostatočne rozumné vlády a pravidelne investovali, dnes by sme nemuseli čeliť situácii s obrovským dlhom, ktorý presahuje 40 miliárd. Efekty týchto škrtnutí sú devastujúce – znižovanie kvality verejných služieb, zvyšovanie chudoby a rozpad základných aspektov sociálnej kohézie. Veľmi znepokojujúce je, že sa dostávame do situácie, kde fašizmus môže opäť nadobudnúť popularitu.
Ako môžeme dnes pokračovať s politikami z rokov 2002 – 2006? Rétorika návratu k rovnej dani a zníženiu daní by nás mala varovať pred budúcimi chybami. Dnešné Slovensko nie je v situácii, kedy by bolo možné opakovať úspešné strategie z minulosti. Naopak, prebieha deglobalizácia a nové geopolitické výzvy pred nami kladú otázku, ako môžeme prežiť v tejto novej dobe.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/prestanme-recyklovat-pise-jan-kocs
