Konsolidácia nestačí, bez reforiem sa Slovensko nepohne
Premiér Robert Fico si v predvolebnom roku konečne uvedomil, že je potrebné naštartovať slovenskú ekonomiku. Hoci sa jeho vláda snažila prostredníctvom troch konsolidačných balíčkov získať niekoľko miliárd eur, efektívnosť týchto opatrení je stále sporná. Dlh krajiny má naďalej rásť a opatrenia zamerané na zvyšovanie daní a odvodov len brzdia ekonomický rast.
Odborníci už dlhodobo varovali pred situáciou, ktorú konečne priznal aj Fico. Po jeho nedávnej návšteve v Paríži, kde rokoval s predstaviteľmi OECD, oznámil, že vláda sa v budúcom roku nebude sústrediť na ďalšie konsolidácie, ale na podporu ekonomického rastu. Tento posun je však značne prekvapujúci, keďže predchádzajúce vlády Roberta Fica presadzovali opačné opatrenia, stojace v ostrom kontraste s odporúčaniami medzinárodných inštitúcií.
Otázne ostáva, či sa Fico skutočne zamýšľa nad radami OECD, alebo ide len o marketingovú akciu v predvolebnom období. Nedávne priznanie premiéra, že súčasná politika dusí ekonomiku, je varovným signálom. Hovoril aj o potrebe znižovania odvodov, pričom tento krok môže byť kľúčom k zlepšeniu ekonomickej situácie.
Rast nie je automatický proces
Podľa ekonóma a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Martina Šustera, je kľúčom k dlhodobému blahobytu hospodársky rast, ktorý musí byť založený na zvýšení produktivity práce. Šuster varuje, že aj keď vláda zavádza štedrejšie sociálne dávky a mení zdaňovanie, zlepšenie životnej úrovne zasiahne len určité skupiny a nie v dostatočnej miere, aby to malo významný dosah na celú populáciu.
Situácia si žiada dlhodobejší balík opatrení, ktorý by bol efektívny a prijatý všetkými politickými aktérmi. Fico má pred sebou výzvu, aby dokázal slovenským občanom, že jeho vízia do roku 2040 nie je len prázdnou frázou. Ak totiž nedôjde k razantným a koncepčným reformám, optimizmus o rozvoji a stabilite slovenského hospodárstva ostane len prázdnou ilúziou.
