Referendum o ústavných zmenách v Kazachstane
Dňa 15. marca 2026 sa v Kazachstane uskutoční referendum, ktorého cieľom sú zmeny ústavy, ktoré by mohli mať významný dopad na politickú slobodu v krajine. Tieto navrhované reformy, ako informuje agentúra AFP, zahŕňajú zrušenie hornej komory parlamentu, známej ako Senát, a prechod na jednokomorový zákonodarný zbor.
V súčasnosti v legislatíve dominuje vládnuca strana Amanat, pričom mnohé opozičné strany sú zakázané. Okrem toho sa plánuje obnova úradu viceprezidenta, čo naznačuje možné zmeny vo vládnych štruktúrach. Tento krok sa niektorí experti domnievajú, že podrýva základné demokratické princípy a ešte viac obmedzí právo na slobodu prejavu.
Obmedzenia slobody prejavu a status ruského jazyka
Podľa navrhovaných zmien by malo byť zakotvené aj ustanovenie, ktoré obmedzí verejné vyjadrenia v prípade, ak by „podkopávali morálku spoločnosti alebo narušovali verejný poriadok“. Štát bude mať taktiež širšie právomoci na potláčanie práv protestovať, pričom sa tento krok zdá byť opodstatnený odvolaním sa na národnú bezpečnosť a mravnosť.
V rámci týchto zmien dôjde aj k symbolickej degradácii postavenia ruského jazyka, ktorý je v Kazachstane stále široko používaný. Ruština nebude viac považovaná za rovnocennú s kazaštinou v oficiálnych dokumentoch; namiesto toho bude používaná „popri“ kazaštine. Táto zmena môže mať dlhodobé dopady na medzisociálne interakcie a práva menšín.
Reformy a politické zmeny za Tokajevovej vlády
Kazachstanský prezident Kasym-Žomart Tokajev, ktorý sa ujal moci v roku 2019, pri tejto príležitosti zdôraznil, že navrhované ústavné zmeny „od základov prebudujú celý systém štátu“. Tokajev avizoval, že v roku 2029 sa už nebude uchádzať o ďalší prezidentský mandát, čo vedie k špekuláciám o tom, kto by mohol byť jeho nástupcom.
Reformy prichádzajú po masových protestoch na začiatku roka 2022, ktoré vyvolali vysoké životné náklady a vyžiadali si podľa oficiálnych údajov 238 obetí. Tokajev sa po týchto udalostiach zaviazal reformovať politický systém a odstavili sa tak staré politické struktúry, vrátane jeho predchodcu Nursultana Nazarbajeva, ktorý krajinu viedol takmer tri desaťročie.
Geopolitické a vnútorné faktory
Kazachstan, ako spojenecký štát Ruska, si však zároveň udržuje dobré vzťahy s Čínou. Rozsah zmien, ktoré sa implementujú, naznačuje snahu o zmenu politickej orientácie a usporiadania v krajine, pričom otázky národnej identity a jazykovej politiky zostávajú v centre diskusií. Ukazuje sa, že zmeny v ústave by mohli mať zásadný dopad na budúci vývoj Kazachstanu a jeho vzťahy so zahraničnými silami.
