Vojna, ktorá zmieňuje realitu
Za štyri roky, ktoré som strávila na Slovensku, som sa mnohokrát stretla s otázkami, ktorých základom je nedorozumenie medzi rôznymi perspektívami. Počas ruského útoku na Kyjev, keď som sa presťahovala, mi stále hovorili: „Je tam ešte nejaké strieľanie?“ alebo „Život ide normálne, videli sme to na YouTube.“ Takéto vety zaznievajú v bežnej konverzácii, na detských ihriskách alebo v obchodoch. Každý raz sa zhlboka nadýchnem a pokúsim sa upokojiť, uvedomujúc si, aké rozdielne kontexty formujú naše pohľady na situáciu.
Od solidarity k apatii
Keď som pred dvanástimi rokmi opustila Luhansk a presťahovala sa do Kyjeva, myslela som, že tam nájdem večný pokoj. Avšak 24. februára 2022, keď ruská armáda opäť zaútočila, sme mali len hodinu na to, aby sme opustili svoj dom a zbalili si život do dvoch kufrov. Teraz, po štyroch rokoch života pri Bratislave, pozorujem, ako sa zmenila diskusia o vojne. Spočiatku som cítila silnú vlnu solidarity. Ľudia sa pýtali, ako môžu pomôcť, a jasne chápali, kto vojnu spustil. No časom tento pocit ustúpil apatii, pričom sa čoraz častejšie ozývali hlasy: „To je cudzia vojna“ a „Sme za mier.“
Vojna a každodenné starosti
Žijem v malom meste, kde vojna vyzerá ako niečo vzdialené, akoby sa odohrávala medzi správami o športe a predpoveďami počasia. Ľudí trápia rastúce ceny a účty za energie, a vojna sa často spája s každodennými problémami. Politické vyhlásenia o závislosti od ruského plynu občas vyzerajú, akoby Ukrajina niečo vzala, aj keď to tak nie je. Problematika politiky dodávateľov sa priamo dotýka domácej situácie, kde je potrebné hľadanie stabilných a alternatívnych zdrojov energie.
Pravidlá a bezpečnosť
Keď hovorím s priateľmi o konkrétnych príbehoch, zrazu sa diskusia zmení. Nikto nepodporuje vojnu a zabíjanie civilistov. Témy ako mučenie a deportácie detí vedú k tichu, keď si ľudia uvedomujú, že ide o normy, ktoré nechcú akceptovať. Slovensko žije v bezpečí, čo by sme mali chápať ako veľký úspech. No bezpečnosť nie je len neprítomnosť výbuchov; je to aj dodržiavanie pravidiel, ktoré zabraňujú agresii.
Svet bez pravidiel
Keď sa pravidlá na Ukrajine rozpadnú, týka sa to aj nás. Európske spravodajské služby varujú pred zbrojením a prípravou na ďalšie konflikty. Preto je podpora Ukrajiny nevyhnutná nielen zo solidarity, ale aj na ochranu stability v regióne. Podpora nie je jednostranným nákladom; Ukrajinci integrujú do slovenskej ekonomiky a prispievajú k rozpočtu.
Aký svet chceme?
Často počujem výzvu na čo najrýchlejšie uznanie mieru, aj keď si musíme niečo odoprieť. Táto únava je pochopiteľná, avšak história nás učí, že „pauza“ neznamená koniec konfliktu. Ak nás vojna niečo naučila, je to, že musíme stáť za svojimi hodnotami. Otázka nestojí len na tom, či Slovensko malo podporovať Ukrajinu, ale aj na tom, v akom svete chceme žiť – takom, kde pravidlá platia pre všetkých, alebo v takom, kde silnejší rozhoduje o osude slabších.
Keď nabudúce na ihrisku niekto povie: „Sme za mier,” pravdepodobne opäť odpoviem: „Aj ja.” Ale pre mňa oznámenie mieru nie je len tichom dnes, je to tiež zárukou, že zajtra sa nemusím báť, že budem musieť zbaliť svoj život do dvoch kufrov.
