Rast cien plynu a nafty po útokoch na Irán
Po víkendových vojenských zásahoch Izraela a USA na Irán došlo k najvýraznejšiemu nárastu cien nafty a zemného plynu na európskych burzách, pričom ceny stúpli o viac než 20 percent. Dôvodom tejto reakcie sú obavy z potenciálnych blokád Hormuzského prielivu, kľúčového uzla v globálnom dodávateľskom reťazci, ktorý by mohol obmedziť dodávky plynu z Kataru a ropy z regiónu.
Ekonomické prognózy, ktoré prezentoval Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm Trinity Bank, naznačujú, že oslabenie európskych mien voči americkému doláru a izraelskému šekelu spolu s nárastom cien energií môže mať vážne dôsledky pre viaceré sektory ekonomiky. Burzová cena zemného plynu v pondelok výrazne vzrástla, a s obavami obchodníkov o dodávky, cena nafty sa taktiež podstatne zdvihla.
Obavy z dodávok a konkurencie
Rast cien energií by mohol mať ďalšie dopady na eurozónu, kde sa predpokladá nárast cien elektriny, keďže jej väčšina sa vyrába práve z plynu. Kovanda naznačil, že ak by sa situácia zhoršila a dochádzalo by k preťahovaniu o dodávky plynu medzi Európou a Áziou, ceny by mohli naďalej rásť. Pre Európu, ktorá je čoraz viac závislá na dodávkach amerického plynu, by to mohlo spôsobiť veľmi nepriaznivé ekonomické podmienky.
Dopady na svetovú ekonomiku
Analytik Pavel Peterka predpokladá, že po útokoch na Irán budú ďalšie vplyvy na svetovú ekonomiku a finančné trhy závislé od intenzity a dĺžky konfliktu. Podľa neho sa cena ropy v najbližších dňoch môže vyšplhať nad 75 dolárov za barel, avšak pri výraznej eskalácii konfliktu je reálne, že by mohla prekročiť 80 dolárov.
Takéto zvýšenie cien by sa okamžite prejavilo vo vyšších inflačných tlakoch, keďže zvýšenie ceny ropy sa bežne rýchlo odráža aj v nákladoch na pohonné hmoty. Predpokladá sa, že do konca týždňa ceny benzínu a nafty na slovenských čerpacích staniciach vzrastú o 1 až 3 centy.
Výhody a nevýhody tejto krízovej situácie
Rusko, ako najväčší vývozca ropy na svete, by sa mohlo na tejto krízovej situácii benefične postaviť. Naopak, krajiny ako Čína a India, ktoré sú najväčšími dovozcami, by sa mohli postaviť do nepriaznivej pozície. Ignorovanie tejto dynamiky by mohlo viesť k prehlbovaniu hospodárskych problémov v týchto regiónoch.
Celkový obraz ukazuje, že destabilizácia v regióne Blízkeho východu má potenciál ovplyvniť nie len energetický trh, ale aj celkovú globálnu ekonomiku, pričom akákoľvek doba trvania konfliktu prinesie nové výzvy pre všetkých účastníkov trhu.
