Podnikateľská aktivita v eurozóne klesá, vojna s Iránom môže vyvolať stagfláciu
Situácia na Blízkom východe a vojna s Iránom má svoj dopad na európsku ekonomiku, pričom príznaky blížiacej sa krízy sú už citeľné. V marci klesol index podnikateľskej aktivity, ktorý vydáva S&P Global, na 50,5 bodu, čo je najnižšia úroveň za posledných desať mesiacov. Tento pokles naznačuje riziko stagflácie, čo je kombinácia stagnácie ekonomiky a vysokej inflácie, akú Európa zažila počas ropných šokov v 70. rokoch 20. storočia.
Rastúce ceny pohonných hmôt sú priamym dôsledkom energetickej krízy, ktorá zvyšuje prevádzkové náklady. Cena nespracovanej ropy prekročila 95 dolárov za barel, pričom zemný plyn sa v EÚ obchoduje okolo 55 eur za megawatthodinu. Medzinárodná energetická agentúra varuje, že ekonomické dôsledky vojny môžu byť mimoriadne závažné a môžu sa vyrovnať s následkami predchádzajúcich ropných šokov a krízou spôsobenou ruskou inváziou na Ukrajinu.
Obchodná dohoda s Austráliou na obzore
Na pozadí klesajúcej podnikateľskej aktivity Európska únia uzavrela obchodnú dohodu s Austráliou, ktorá bola výsledkom ôsmych rokov rokovaní. Táto dohoda umožní väčší prístup európskych krajín na austrálsky trh, pričom táto výmena bude zahŕňať austrálske mäso, cukor a mliečne výrobky výmenou za prístup k strategickým minerálom a otvorenie automobilového trhu. Obe strany zrušia clá na väčšinu tovaru, pričom Únia si udrží niektoré ochranné opatrenia pre poľnohospodársky sektor.
Očakáva sa, že dohoda prináša mnohé výhody pre európske krajiny, predovšetkým prístup k kritickým nerastným surovinám, čím sa zníži závislosť Európy od dovozu z iných krajín, najmä z Číny. Austrália, ktorá je významným producentom hliníka, lítia a mangánu, zruší vývozné clá na nerasty. Okrem toho bude otvorený trh so službami v kľúčových sektoroch, ako sú financie a telekomunikácie, čo Európanom umožní získať lepší prístup k štátnym zákazkám.
Odpoveď Európy na vojnový konflikt
Európske krajiny, ako Taliansko, Nemecko a Francúzsko, sa vyjadrili, že nie sú ochotné zapojiť sa do konfliktu na Blízkom východe, ale navrhli pomoc pri spriechodnení Hormuzského prielivu, a to až po uzavretí prímeria. Vlády prijímajú rôzne opatrenia na zmiernenie tlaku rastúcich cien energií. Napríklad Poľsko a Španielsko znižujú dane na palivá a elektrinu, zatiaľ čo Slovensko a Maďarsko stropujú ceny na čerpacích staniciach, čo môže viesť k porušovaniu európskych pravidiel.
Hlavná ekonómka S&P Global Market Intelligence, Chris Williamson, varuje pred rizikom stagflácie a naznačuje, že vojna v regióne výrazne zhoršuje hospodárske podmienky v Európe. Rastúce ceny energií ovplyvňujú aj ostatné tovary a služby, pričom šéfka Európskej centrálnej banky, Christine Lagarde, upozornila, že inflácia môže narastať ešte rýchlejšie ako v predchádzajúcich rokoch.
Vyhliadky do budúcnosti
Vzhľadom na súčasný vývoj v eurozóne a vo svete, sa obávajú ekonomickí analytici, že kombinácia rastúcej inflácie a stagnácie môže mať dlhodobé negatívne dopady na podnikateľskú aktivitu a celkovú ekonomickú stabilitu regiónu. S nadchádzajúcimi zmenami v medzinárodnej obchodnej politike a geopolitickej dynamike, bude dôležité, ako sa Európa prispôsobí týmto výzvam a aké opatrenia prijme pre ochranu svojich ekonomických záujmov.
