Inteligentným mestám dominujú Zürich, Oslo a Ženeva, ukázal rebríček IMD Smart City Index
Podľa najnovších výsledkov rebríčka IMD Smart City Index 2026 si Zürich obhájil prvé miesto, zatiaľ čo Oslo a Ženeva zaujímajú druhú a tretiu priečku. Rebríček, ktorý hodnotí celkovo 148 miest, sa vyznačuje prísnymi kritériami a hodnotiacimi ukazovateľmi, na základe ktorých bolo možné identifikovať najúspešnejšie mestá z pohľadu inteligentného rozvoja.
Bratislava sa v rebríčku posunula na 38. miesto, pričom zaznamenala významné zlepšenie, keď sa z 57. pozície v roku 2025 posunula o 19 priečok vyššie. Tento pokrok hovorí o zlepšenej kvalite života a rozvoji infraštruktúry v hlavnom meste Slovenska.
Rebríček zverejnil Inštitút slobody a podnikania (ISP) v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (IMD) a množstvom ďalších organizácií po celom svete. V prvej desiatke sa objavili aj mestá ako Londýn, Kodaň, Dubaj, Lausanne, Canberra, Singapur a Abú Zabí, čo naznačuje široký záber zlepšení, ktoré mestá na rôznych kontinentoch dosahujú.
Hodnotenie sa opiera o výsledky prieskumu, pričom sa zohľadňuje aj spokojnosť občanov s kvalitou života, dostupnosť informácií a podiel obyvateľov na rozhodovacom procese. Mestá, kde obyvatelia súhlasia, že informácie o rozhodnutiach miestnej správy sú ľahko prístupné, sa zvyčajne umiestňujú vyššie. Prieskum ukazuje, že transparentnosť a participácia môžu veľmi prispieť k spokojnosti občanov.
Ján Oravec, predseda ISP, vyjadril, že mestá zohrávajú významnú úlohu v celkovom hospodárskom rozvoji národov, pretože ich funkčnosť priamo ovplyvňuje pritiahnutie talentov a investícií. Vytváranie silnej a transparentnej správy je kľúčom k úspechu miest a môže ovplyvniť aj ich schopnosť inovovať a adaptovať sa na moderné výzvy.
Riaditeľ Svetového centra konkurencieschopnosti IMD, Arturo Bris, doplnil, že mestá s vysokým hodnotením sa vyznačujú efektívnym zosúladovaním svojich administratívnych štruktúr a priorít udržateľnosti. Mnohé z najúspešnejších mestských centier nemusia byť technologicky najvyspelejšie, no dokážu efektívne spravovať riziká a budovať dôveru medzi občanmi.
Naopak, mestá na konci rebríčka, ako Rím či Atény, majú vysoké technológie, no nedostatok dôvery občanov a nízke skóre v oblasti transparentnosti sú faktory, ktoré ich výrazne zraňujú v celkovom hodnotení kvality života. Tento paradox upozorňuje na dôležitosť nielen technického pokroku, ale aj na potrebu posilnenia dôvery a zapojenia obyvateľov do riadenia miest.
