Čína zvyšuje výrobu energie z uhlia na najvyššiu úroveň od roku 2007
Európa sa snaží znížiť emisie svojich skleníkových plynov a postupne obmedzuje využívanie uhlia, zatiaľ čo Čína sa naopak sústreďuje na expanziu svojich uhoľných kapacít. Zatiaľ čo EÚ sa zameriava na znižovanie emisného profilu, Čína udržuje rozšírený energetický mix, ktorý stále zahŕňa aj značné množstvo uhlia. Podľa alarmujúceho prehľadu vydaného Klubom 500, tento rozdiel sa nie len prehlbuje v oblasti emisnej politiky, ale má aj zásadný dopad na priemysel, zvlášť pokiaľ ide o náklady a spoľahlivosť dodávok energií.
Expanzia čínskeho uhoľného sektora
Jedným z najdôležitejších zistení správy je, že Čína v roku 2025 uviedla do prevádzky 78,1 gigawattu (GW) nových uhoľných kapacít. Po zohľadnení vyradení sa čistý nárast blíži takmer 70 GW, čo predstavuje najvýznamnejší prírastok od roku 2007. Klub 500 tak zdôrazňuje, že Čína neustúpi od uhlia, i keď sa iné krajiny snažia prejsť na čistejšie zdroje energie.
Prejavujúca sa nerovnosť v globálnych emisiách
Podľa údajov z Global Coal Plant Tracker, Čína vlastní najväčšiu prevádzkovanú uhoľnú kapacitu na svete a zastupuje približne 71 percent všetkých projektov vo fáze prípravy a výstavby. Od prijatia Parížskej klimatickej dohody v roku 2015 Čína svoje uhoľné kapacity navyšovala, pričom naproti tomu EÚ ich znižovala. Kým kapacita Číny vzrástla z približne 880,9 GW na 1243 GW, v EÚ sa uhoľná kapacita znížila z 149 GW na približne 90 GW.
Porovnanie emisií medzi EÚ a Čínou
Klub 500 uvádza, že kým EÚ dnes produkuje približne šesť percent svetových emisií skleníkových plynov, Čína sa podieľa na ich vytváraní približne 30 percentami. Napriek priaznivým snahám EÚ znižovať emisie oxidu uhličitého, ktoré klesli o 33 percent od roku 2005, emisie v Číne napriek tomu kontinente vzrástli o viac než 110 percent a vytrvalo rastú aj v posledných obdobiach.
Budúca konkurencieschopnosť a klimatická politika
Podľa Klub 500 postup EÚ, ktorý spočíva v regulácii a obmedzovaní fosílnych palív, predstavuje konzistentnú stratégiu, avšak v globálnom meradle to môže mať za následok, že EÚ síce zníži emisie rýchlejšie než iné veľké ekonomiky, ale konečný výsledok sa môže skomplikovať kvôli rozdielnym prístupom krajín ako je Čína. To znamená, že ak sa globálne pravidlá nepodriaďujú nasledujúcim štandardom, Európa môže získať nadvládu v boji proti emisiám, avšak môže prísť o svoju konkurencieschopnosť.
