Slovensko sa nachádza medzi najpomalšími reakčnými krajinami NATO
Podľa najnovšej správy inštitútu Globsec, Slovensko sa radí medzi krajiny východného krídla NATO, ktorých obranyschopnosť nie je obmedzená len technickým vybavením, ale predovšetkým pomalým rozhodovaním a vnútropolitickými faktormi. Táto analýza, nazvaná „Annual Battle Readiness on the Eastern Flank 2026“, hodnotí pripravenosť desiatich štátov regiónu a ukazuje, že aj keď región zvyšuje investície do obrany, Slovensko sa ocitlo v kategórii „slow responders”, teda krajín s pomalou reakciou.
Autori správy zdôrazňujú, že problém Slovenska sa nezakladá len na nedostatku vojenskej techniky, ale na schopnosti systému konať v krízových situáciách. Upozorňujú, že Slovensko riskuje stratu konkurencieschopnosti kvôli politickej roztrieštenosti a pomalšej mobilizačnej kapacite. Pripravenosť krajiny teda nie je iba otázkou nákupu zbraní, ale predovšetkým efektívneho riadenia štátu.
Podľa správy je Slovensko obmedzené menej vlastnými schopnosťami ako skôr politickou fragmentáciou a zložitými procedúrami, ktoré môžu spomaliť rozhodovanie v krízach. Problém spomalenia reakcie sa pritom netýka iba Slovenska, ale aj iných krajín regiónu, kde legislatívne a politické procesy môžu oddialiť príchod posíl NATO v dôležitých okamihoch.
Globsec zaradil za lídrov pripravenosti Fínsko a Estónsko, ktoré dokážu prijímať kľúčové rozhodnutia v priebehu hodín. Poľsko je označené ako chrbtica obrany východného krídla, aj keď nesie nadpriemerné finančné bremeno. Na druhej strane sa Slovensko, Maďarsko a Bulharsko ocitajú na samom spodku rebríčka, pričom štrukturálne bariéry a politické faktory tu zohrávajú kľúčovú úlohu.
Záver správy je jasný: v aktuálnom bezpečnostnom prostredí už nerozhoduje len sila armády, ale aj rýchlosť reakcie. Analytici upozorňujú, že deliaca čiara v Európe už nevedie medzi Východom a Západom, ale medzi štátmi s rýchlou a pomalou schopnosťou reakcie. Pre Slovensko to znamená potrebu zásadných zmien, nielen v rámci modernizácie ozbrojených síl, ale aj v zrýchlení legislatívnych a rozhodovacích procesov. Bez týchto zmien riskuje krajina, že v prípade krízy bude reagovať príliš pomaly, čo v bezpečnostnej politike môže byť rozhodujúcim faktorom.
