Premárnená príležitosť a ospravedlnenie vlastných prešľapov
V súčasnej dobe prežívame ťažké obdobie, keď si mnohí z nás uvedomujú, že „slušné Slovensko” sa stalo len prázdnym pojmom. Tesne po „cirkuse” vedenom Matovičom a jeho vládou, sa v nás usadil pocit, že sme premárnili šancu na sociálne a politické oživenie našej krajiny. Táto doba je poznamenaná nielen návratom osôb, ktoré sú spájané s Kremeľom, ale aj znepokojivými udalosťami, ktoré sú s nimi spojené.
Vedúce osobnosti a ich kroky
Zvláštne je, že títo protagonisti sa v tichosti snažia presadiť prax, ktorá nemá nič spoločné so skutočnou slušnosťou. Ľudia, ktorí sľubovali zmeny, sa teraz prihlásili k ústavným opatreniam, ktoré len reprodukujú staré schémy. Namiesto reformy sme svedkami absurdity, kde sa stanovujú pravidlá, ktoré nič neriešia, no manipulujú so základnými právami a hodnotami.
Sebaklam a obavy z pravdy
Naša spoločnosť sa prispôsobila životu v sebaklame, kde sa navonok prezentujeme ako „lepší” ako naši oponenti, zatiaľ čo v skutočnosti sme všetci obklopení množstvom vzájomných obvinení a schovávania sa pred vlastnými zlyhaniami. Násilie, ktoré sa odohráva vo vlastných domácnostiach, je ignorované, nedokážeme o ňom otvorene hovoriť, a tak zostáva tabuomatere na pokoj v niektorých rodinách.
Vyššia dôstojnosť a tolerancia násilia
Naša schopnosť priznať si problémy, najmä sexuálne násilie, je potlačená presvedčením, že silnejšie pohlavie nemôže byť obeťou útoku slabšieho. Stigma a nedostatok otvorenosti vedú u mnohých k tichému, no bolestivému zraneniu, ktoré nie je dostatočne reflektované vo verejnej diskusii. Protesty na námestiach sú paradoxné, keď sa dostane k fyzickému vyhrážaniu oponentom. Takto sme zmeškali šancu na porozumenie a pokánie.
Potrebujeme zásadnú zmenu?
Naša nesúrodá správa o nielen minulosti, ale aj o našich vlastných prešľapoch nám naznačuje, že sme premárnili šancu na skutočnú vzpruhu. Hľadáme útulnosť vo vlastnom sebaklame a ostávame uväznení v neustálom porovnávaní s minulými chybami. Čo treba urobiť, aby sme sa tohto cyklu vymanili? Môžeme aspoň na chvíľu spraviť hrubú čiaru, priznať si slabosti a nastaviť sa na skutočnú znalosť z histórie? Naše správanie by malo byť smerované k omilosteniu, nie k samotnému rozdeľovaniu a vzájomnej pomste.
