Veterné zóny čakajú rozhodujúci moment: Štát musí presvedčiť vlastné regióny
Aby Slovensko dokázalo skĺbiť rozvoj veternej energie s ochranou prírody a záujmami miestnych komunít, je aktuálne v hre stámilióny eur z Plánu obnovy. Kritici upozorňujú, že štát zlou komunikáciou a legislatívnym chaosom podkopal dôveru vo veternú energiu.
Po mesiacoch sporov sa projekt akceleračných zón pre veterné parky dostáva do rozhodujúcej fázy, ktorá ukáže, či dokáže Slovensko efektívne implementovať svoje ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Momentálne má krajina v prevádzke iba dve veterné turbíny, avšak v rámci Plánu obnovy a iniciatívy REPowerEU sa štát zaviazal vytvoriť akceleračné zóny s cieľom vybudovať veterné parky s minimálnym výkonom 300 MW.
Plán obnovy pod tlakom a ohrozené stámilióny
Akceleračné zóny predstavujú zásadný záväzok Slovenska voči Európskej komisii. Podľa Plánu obnovy a odolnosti mali byť legislatívne zmeny potrebné na vytvorenie týchto zón a pilotného projektu s kapacitou 300 MW dokončené do konca roka 2025. Avšak proces sa výrazne oneskoril a vláda má na dokončenie všetkých potrebných reformách čas iba do augusta 2026.
Ako sa písalo v správach, ak sa strategické posudzovanie a schválenie akceleračných zón neuzavrie do tohto termínu, Slovensko riskuje stratu dôležitých platieb z Plánu obnovy, ktoré môžu dosiahnuť stovky miliónov eur. Navyše, krajina môže čeliť konaniu Európskej komisie za porušenie európskeho práva.
Čo sú akceleračné zóny a aké majú procesy
Ministerstvo hospodárstva v apríli 2026 spustilo strategické environmentálne posudzovanie projektu akceleračných zón pre veternú energiu. V máji bol určený rozsah hodnotenia, ktorý zahŕňa analýzu vplyvov na vtáctvo, netopiere, hlukovú záťaž, krajinný ráz a stabilitu prenosovej sústavy.
Je to kombinovaný nástroj, ktorý zohľadňuje prínos nielen pre strategické plánovanie, ale aj pre konkrétne projekty veterných parkov. Ide o dôležitý krok smerujúci k rýchlejšiemu povoleniu projektov v zónach určených na vybudovanie veterných elektrární. Avšak experti varujú, že Slovensko neprijalo potrebné legislatívne opatrenia včas a plánovanie a povoľovanie veterných projektov pôsobí nekoordinovane a chaoticky.
Komunikácia so samosprávami a obavami verejnosti
Kvalita legislatívy a spôsob komunikácie zo strany štátu čelí vážnej kritike. Ministerstvo životného prostredia sa podľa zástupcov organizácií za ochranu životného prostredia necháva ovplyvniť metódou „pokus-omyl“, pričom často dochádza k tomu, že obce sa dozvedajú o plánovaných zónach iba prostredníctvom médií.
Zaznamenané sú aj silné dezinformačné kampane, ktoré šíria neoverené tvrdenia o negatívnych vplyvoch turbín, ako je infrazvuk, ktorý údajne spôsobuje zdravotné problémy. Experts sa však zhodujú na tom, že dodržaním hygienických limitov a minimálnych odstupov sú tieto riziká zanedbateľné. Napriek tomu štát nedokázal obavy verejnosti presne a efektívne vyvrátiť.
Budúcnosť akceleračných zón
Budúcnosť akceleračných zón bude závisieť od obnovy dôvery v regiónoch. Hoci štát nemusí získať súhlas obcí pri určení samotných zón, pre konkrétnu výstavbu veterných parkov je stanovisko samospráv zásadné. Môže totiž zastaviť projekt, ak vydá nesúhlasné stanovisko.
Klimatická koalícia a ďalšie organizácie vyzývajú na kvalitnú komunikáciu, zapojenie obcí a poskytnutie reálnych výhod pre miestne komunity. Mal by sa vytvoriť dialóg, ktorý rešpektuje požiadavky a obavy regiónov, aby sa predišlo ďalšiemu zhoršeniu situácie.
Ako varovali odborníci, ak Slovensko nezabezpečí maximálnu transparentnosť a dôkladný dialóg, akceleračné zóny sa môžu stať zdrojom konfliktov a spoločenského napätia. Zároveň krajina môže prísť o cenné finančné prostriedky a šancu na zvýšenie energetickej bezpečnosti.
