Fico a Orbán: Dva pohľady na autoritársku moc
V septembri 2025 sa Robert Fico, predseda strany SMER-SD, stretol s Viktorom Orbánom, premiérom Maďarska, a verejne vyjadril svoje ambície o budovaní Slovenska na spôsob Orbánovej Maďarskej praxe. Fico, prívrženec neliberálnej demokracie, vyjadril úprimný záujem o Orbánov model, avšak jeho snahy navyše zapadajú do pragmatickej štruktúry, ktorú využíva na komunikáciu so svojím voličstvom. Tento prístup je príznačný pre jeho snahu posilniť proruské postoje a podporiť rozdelenie v rámci Európskej únie.
Úvaha o vzťahu medzi Ficom a Orbánom vyžaduje podrobnejšie zamyslenie nad hodnotovými základmi, ktoré formujú politiku oboch lídrov. Orbánov prístup k Rusku je pragmatický, zameraný na zabezpečenie energetickej stability, ale nikdy nepodporoval autoritárske režimy ako ideologické vzory. Fico naopak, čím ďalej tým viac inklinuje k autoritárskym modelom, čím znepokojuje mnohých svojich kritikov. Jeho priamočiare sympatie k takýmto režimom, ako sú napríklad Rusko či Čína, svedčí o jeho skreslenom pohľade na otázku demokracie a slobody.
História vnímaná rôzne
Fico, ktorý sa zúčastnil osláv 80. výročia víťazstva nad fašizmom v Moskve, ukazuje svoju predispozíciu k legitimizácii autoritatívnych vlád. Orbán sa však vyhýba podobným krokom, pretože by tým mohol spochybniť udalosti súvisejúce s maďarskou revolúciou z roku 1956, ktorá patrí medzi základné piliermi národnej identity Maďarov. Na Slovensku sa naopak spomienka na inváziu z augusta 1968, ktorá sa považuje za historický zlom, neuplatňuje s takou intenzitou, a to významne ovplyvňuje celkový naratív o autoritárstve v postkomunistických krajinách.
Na rozdiel od Orbána, ktorý každoročne pripomína pamiatku obetí revolúcie, Fico tento aspekt ignoruje a spojuje rok 1968 s reformným komunistom Alexanderom Dubčekom, bez toho, aby si pripomínal utrpenie spôsobené okupáciou. Orbán, ktorého pamäťové kontexty sú spojené s odporom voči komunizmu, nesie v sebe odkaz historického významu, zatiaľ čo Fico pristupuje k minulosti selektívne, čo podčiarkuje jeho pragmatizmus.
Rozdielne ideologické rámce a prax
Politické postoje Roberta Fica sa tak javia ako čoraz viac ideologické vo vzťahu k autoritárskym praktikám, čo zvyšuje jeho izoláciu a spôsob, ako vníma európske hodnoty. Zatiaľ čo Orbán si vychutnáva pragmatické obchodovanie s Ruskom, Fico čelí vlastným ideologickým problémom. Jeho vyjadrenia o Putinovi, Vietnamu a Číne sú čoraz viac symptomatické pre nálady a stratégiu, ktorá opomína demokratické procesy a hodnovernosť.
Fico, s jeho tendenciou označovať autoritárstvo za vzor, zanecháva dojem politiky, ktorá nesahá za hranice jemu vyhovujúcich režimov. Na druhej strane, Orbánova politika, hoci občas kontroverzná, nesie v sebe podstatne silnejšie ukotvenie v historických a hodnotových kontextoch, ktoré by mali byť pre slovenského lídra základom pre formovanie jeho politického diskurzu.
