Zlyhania systému ochrany pred domácim násilím: Prípad učiteľky Zuzany v Gelnici
V nedávnom rozhovore advokát Matúš Kanis hovoril o tragédii, ktorá zasiahla komunitu v Gelnici, kde došlo k brutálnemu zavraždeniu učiteľky Zuzany. Tento incident poukázal na vážne nedostatky v systéme ochrany obetí domácich násilníkov. Zuzana, matka dvoch detí, sa snažila prevziať kontrolu nad svojím životom a žiadala súdy o zákaz priblíženia jej manžela, ktorému predtým hrozila násilie.
Kanis vo svojom hodnotení varoval, že nie je prekvapujúce, že k tomuto tragickému činu došlo, pretože právny systém a súdy zlyhavajú v poskytovaní adekvátnej ochrany ženám v takéto kritické situácie. Jej manžel bol prepustený z väzby len pár týždňov pred vraždou, čo prinieslo otázky o neefektívnosti administratívnych opatrení, ako sú psychologické posudky, ktoré zjavne nenaznačovali nebezpečenstvo jeho správania.
Systémové chyby a zlyhanie súdov
Súd, ktorý zamietol Zuzaninu žiadosť o ochranné opatrenia, ignoroval jasné signály predchádzajúceho násilia. Kanis uviedol, že nie je bežné, aby sa takýto psychologický posudok považoval za argument proti nebezpečenstvu, keďže bol dôvod na podozrenie o jeho násilnom správaní. Taktiež sa pýtal, prečo ženské sudkyne nie sú empatickejšie v prípadoch násilia na ženách, čo naznačuje prehlbujúcu sa problémovú dimenziu rodovej predpojatosti v oblasti súdneho rozhodovania.
Možnosti pomoci a prevencie
Podľa Kanisa musí byť systém ochrany pred domácim násilím radikálne prepracovaný. Je dôležité, aby ženy, ktoré zažívajú násilie, mali jasné a dostupné cesty k pomoci. Existuje viacero organizácií, ako je Národná linka pre ženy zažívajúce násilie, ktorá poskytuje podporu obetiam. Okrem toho, štát by mal zamerať svoju pozornosť na výkon prevencie a edukáciu zaměstnancov v právnom systéme, aby chápanie problematiky domáceho násilia bolo hlbšie zakorenené.
Kritika psychologických posudkov
Kanis tiež uviedol, že psychologické a psychiatrické posudky sú mnohokrát nedostatočné a zastarané, nespĺňajú preukázané súčasné metodológie a teórie. Tieto posudky by mali reflektovať individuálne reakcie obetí domáceho násilia, keďže rôzne ženy reagujú odlišne na psychické a fyzické týranie. Namiesto obviňovania tých, ktorí nevykazujú charakteristiky posttraumatickej stresovej poruchy, by mal systém uznať, že existencia takejto poruchy nie je nevyhnutná na preukázanie, že žena bola obeťou násilia.
Riešenie krízových situácií
Na záver Kanis zdôraznil potrebu flexibilných a dynamických zákonov a jeho túžbu po reforme celého systému ochrany pred domácim násilím. Upozornil na to, že súdy musia mať väčšiu zodpovednosť, aby preventívne opatrenia boli štandardom v prípadoch, ktoré majú potenciál ohroziť životy žien a detí. Požadoval aj zlepšenie v komunikácii a spolupráci medzi právnikmi, odborníkmi a súdmi, čo by mohlo pomôcť vybudovať efektívnejší mechanizmus na ochranu obetí domácich násilníkov.
