Prečo je Kofola bez cukru rovnako drahá ako sladená? Daň z cukru sa vymyka logike
Daň zo sladených nealkoholických nápojov, často nazývaná daň z cukru, mala na prvý pohľad zabezpečiť cenové zvýhodnenie bezkalorických verzií nápojov ako Kofola alebo Coca-Cola. Napriek tomu v praxi zistíme, že ceny tradičných a diétnych verzií sú prekvapivo na rovnakej úrovni. V príklade obchodného reťazca Tesco napríklad dvojlitrová Kofola Nulka a Kofola Originál stoja rovnako 2,15 eura, zatiaľ čo tradičná Coca-Cola a Coca-Cola Zero sú na cenovej hladine 2,99 eura.
Vysvetlenie cenovej politiky výrobcu
Hovorkyňa Kofoly, Jana Ptačinská Jirátová, objasňuje, že ekonomicky nemá bezkalorická verzia nápoja väčší zmysel. Uplatnenie dane z cukru zasahuje aj nápoje, ktoré obsahujú nekalorické sladidlá, ako sú stévia alebo sukralóza. Kofola vyjadruje názor, že cieľ zavedenia tejto dane nebol len v podpore zdravia populácie, ale skôr v získavaní príjmov do štátneho rozpočtu.
Prečo ceny nápojov vzrástli nad rámec dane
Okrem dane z cukru, ktorá predstavuje 15 centov za liter sladených nápojov, vzrástla aj DPH pre tieto produkty z 19 na 23 percent. Zložené zdanenie tak zvyšuje predajnú cenu nápojov bez cukru vyššou sumou, ako sa pôvodne predpokladalo. Riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa, Filip Kužma, vysvetľuje, že toto zložené zdanenie prispieva k navýšeniu ceny o ďalších 37 centov na dvojlitrové balenie Kofoly. V porovnaní s cenou z decembra 2024, pred zavedením dane, si spotrebitelia teraz priplatia až 70 centov, keďže cena stúpla z 0,89 na 1,59 eura.
Postoje obchodných reťazcov
Obchodné reťazce ako Tesco a Lidl sa k otázke cenotvorby síce nevyjadrujú, ale hovorca Billa Slovensko, Marek Kravjar, potvrzuje, že konečná cena nápojov sa odráža na trhu a zahŕňa aj zvyšovanie cien v súvislosti s dani a pravidlami trhu.
Negatívne dopady na predaj
Kofola tak utrpela výnimočne výrazný prepad spotreby sladených nápojov o desať percent, čím sa jej tržby znížili o 13 percent na viac než 110 miliónov eur. Tento pokles zahŕňal aj zisk, ktorý klesol o 30 percent na 8,8 milióna eur. Odkazuje to na problém, že cenová politika vedená štátom neprináša očakávané výsledky v oblasti zdravotnej osvetlenosti, ale skôr finančné straty a zmeny v spotrebiteľských zvykoch.
Na Slovensku sa tak ukazuje narastajúci rozpor medzi legislatívnymi opatreniami a reálnou praxou, pričom spotrebitelia stále platia za produkty, ktoré nemusia nevyhnutne prispievať k zdravému životnému štýlu. Je zrejmé, že pravidlá cenotvorby, ktoré v súčasnosti platia, potrebujú zásadnú revíziu, aby zohľadňovali všetky faktory ovplyvňujúce ekonomiku producentov a spotrebiteľské chovanie.
