Obnova sochy na žilinskom cintoríne
Socha plačúcej matky, ktorá bola poškodená požiarom, sa opäť dostala do svojho pôvodného lesku a bola umiestnená na Vojenskom cintoríne. Umiestnenie sochy v novom prostredí neprehliadol mestský a krajský poslanec Karol Čepec, ktorý poukázal na význam jej obrodenia.
História sochy a jej presun
Táto pieskovcová plastika stála desiatky rokov na Starom cintoríne, kde ju navštevovali mnohí ľudia, ktorí pálili sviečky na počesť svojich zosnulých. V roku 2024, presne na Sviatok všetkých svätých, však zmizla z pôvodnej polohy pred domom smútenia, čím spustila množstvo otázok a obáv o jej osud.
Príčiny a obnova sochy
Časté požiare a ich devastujúci dopad prinútili správcu cintorína k tomu, aby sochu odstránil. Po dlhoduhej renovácii sa však podarilo obnoviť jej krásu; poškodené časti boli zrekonštruované, socha bola očištená a následne impregnovaná, aby získala ochranu pred poveternostnými vplyvmi.
Nové umiestnenie a jeho význam
Karol Čepec zdôraznil, že socha bola zakomponovaná do priestoru areálu Vojenského cintorína na Bôriku, pričom na pôvodnom mieste zostal betónový podstavec so schodmi, ktorý ju podčiarkuje ako historický artefakt. „Pôsobí to, akoby tam patrila odjakživa,” dodal Čepec.
Osud sochy a jej miesto v srdciach ľudí
Hoci autor sochy nie je známy, jej miesto v historickom a kultúrnom vedomí obyvateľov Žiliny zostáva neopakovateľné. Od roku 1987, keď bola presunutá z hrobu na Starý cintorín, sa stala ikonou smútenia a úcty voči zosnulým. Avšak s narastajúcim množstvom plastových sviečok a imitačných sviečok na batérie sa jej stav začal zhoršovať.
Reakcie na obnovu sochy
Pri pohľade na obnovu sochy sa mnohí obyvatelia tešia z jej návratu a znovuobjavenia tradície zapáliť sviečky na jej podstavci. Je zreteľné, že táto udalosť posilňuje kolektívnu pamäť mesta a ponúka nový pohľad na dedičstvo a úctu, ktorú ľudia prechovávajú voči svojim blízkym.
