Nové eurofondy, staré chyby: Ide o 20 miliárd eur
Slovenské eurofondy sa znova stávajú horúcou témou, keď sa blíži obdobie rozhodovania o najväčšom investičnom balíku na ďalších sedem rokov. Podľa aktuálnych plánov Európskej komisie by malo Slovensko získať približne 19,9 miliardy eur. Tento balík sa nielenže týka opráv škôl, budovania cyklotrás, alebo penziónov, ale aj obrovských otázok týkajúcich sa korupcie a transparentnosti pri ich využívaní. Tieto problémy sa stali akousi normou, ale pre iné krajiny to môže byť úplne iný príbeh.
Aktuálne však nastáva zásadná debata o tom, ako bude Slovensko nakladať s prostriedkami z eurofondov v najbližších rokoch. Dôležité je, aby občania rozumeli nielen zákonným procesom, ale aj časovému harmonogramu spriemyslenia investícií. Týmto spôsobom môžu efektívne dohliadať na verejných činiteľov a zabezpečiť, aby zdroje boli vynaložené tak, ako sa patrí.
Do spomínaných 19,9 miliardy eur sa zahrňuje množstvo oblastí, od znižovania regionálnych rozdielov cez podporné opatrenia v poľnohospodárstve, mestách a vidieku. Minimum 10,25 miliardy eur by malo smerovať do menej rozvinutých regiónov, avšak podmienky rozhodovania o týchto zdrojoch ostávajú nejasné. O tieto peniaze sa uchádza oveľa viac subjektov, než tomu bolo predtým, čo vytvára tlak na obce a župy, aby si vynútili jasné územné garancie. Bez týchto garancií sa môže ich podiel na verejných financiách skôr zúžiť než zväčšiť.
Národný a regionálny partnerský plán a jeho význam
Slovensko musí predložiť plán na využitie eurofondov do 31. januára 2028. Tento dokument, nazývaný Národný a regionálny partnerský plán (NRPP), zadefinuje, akým smerom sa budú európske peniaze uberať. Je to komplexná strategická koncepcia pre siedmich rokoch, ktorá určí priority od inovácií, dopravy, zdravotníctva, energetiky, bývania, až po rozvoj regiónov.
Avšak s príchodom nových neurčité štruktúr prichádzajú aj komplikácie. Eurofondy budú viazané na konkrétne reformy a míľniky. To znamená, že krajina si vopred musí zadefinovať, aké kroky podnikne, a eurofondy budú uvoľnené až po splnení stanovených kritérií. Tak sa z projektu stáva skôr akýsi reformný dokument s potrebou zabezpečiť reálne implementovanie systémových zmien, inak sa prostriedky nebudú čerpať.
Skúsenosti z minulosti: Déjà vu na ministerstve investícií
Práca na investičných plánoch na roky 2021 až 2027 ukázala, aké výzvy môžu nastať. Procesy často zadrhávajú v dôsledku množstva protichodných záujmov, politických priorít a výziev Európskej komisie. Dnes ministerstvo investícií vedie Samuel Migaľ, rovnako zmienený rezort čelil mnohým rozkladom, kde projekty ležali na stole aj pol roka a odchádzali z neho skúsení experti. Aj keď sa ministerstvo chváli rýchlejším čerpaním fondov, veľká časť z týchto čísel pozostáva zo zálohových platieb, ktoré neodrážajú reálny pokrok na projektoch.
V konečnom dôsledku sa tak opäť dostávame do situácie, kedy sú jasné reformy a ich realizácia kľúčovými faktormi úspechu. Ak budú opäť prehliadané alebo neadekvátne naplnené, Slovensko sa môže ocitnúť v pasci nekonečných politických sporov a korupčných skandálov.
