Milióny eur na čistý vzduch končia v komínoch, upozorňuje štúdia
Podľa analýz organizácie CEE Bankwatch, ktorá sa zameriava na environmentálne otázky, Modernizačný fond EÚ, s dotáciou približne 50 miliárd eur, má slúžiť na pomoc menej rozvinutým štátom pri ekologizácii ich ekonomík. Avšak alarmujúce zistenia naznačujú, že veľká časť týchto prostriedkov stále prúdi do fossílnych palív, čím sa predlžuje závislosť krajín od škodlivých energetických zdrojov.
V praxi to vyzerá tak, že mestá dostávajú financie na modernizáciu svojich dopravných systémov, ako sú elektrobusy, no namiesto inovácií investujú do opráv starých naftových motorov a palivových nádrží. To znamená, že ostávajú závislé na palive, ktoré sa snažia nahradiť, a navyše im ostáva menej prostriedkov na skutočne moderné a udržateľné riešenia.
Podľa expertov z CEE Bankwatch, ako aj hodnotiacej správy Európskej komisie, investície do fosílnych palív smerujúce z Modernizačného fondu vzbudzujú obavy. Štúdie ukazujú, že na každé tri eurá vynaložené na ekologické projekty pripadá aspoň jedno euro na škodlivé investície. Napríklad, podpora pre fosílne palivá, ako je zemný plyn a spaľovanie odpadu, doteraz pohltila 7,1 miliardy eur, čo zodpovedá 35 percentám celkových výdavkov fondu.
Na Slovensku je dekarbonizácia mimoriadne dôležitá, pretože krajina patrí medzi energeticky najmenej efektívne štáty v EÚ. Podľa Európskej komisie sa pri výrobe tovaru a služieb spotrebúva až o 40 percent viac energie než je európsky priemer. To zvyšuje citlivosť Slovenska na akékoľvek výkyvy cien energií.
Slovensko má navyše problém s účinným čerpaním fondov. Do polovice roku 2025 dokázalo využiť iba zlomok dostupných financií, zatiaľ čo krajiny v regióne pokročili dvojnásobne rýchlejšie. Okrem toho štát previedol do fondu dodatočné emisné kvóty v hodnote vyše dvoch miliárd eur, čím výrazne zvýšil svoj rozpočet, no len veľmi málo z týchto peňazí bolo určených na projekty zamerané na obnoviteľné zdroje.
Inštitút pre energetickú ekonómiu a finančnú analýzu (IEEFA) uvádza, že najefektívnejším dlhodobým riešením pre Európu je rozvoj solárnej a veternej energie spolu s tepelnými čerpadlami. Je pritom možné, že ak Európa splní svoje ambiciózne ciele v oblasti zelených technológií, dopyt po plyne by mohol do roku 2030 klesnúť približne o 25 percent, čo by znamenalo ušetrenie dvojnásobného objemu LNG potrebného na dovoz z Kataru.
Avšak nahradenie ruského plynu skvapalneným plynom iba presúva závislosť Európy na iných dodávateľov, čím vlastne čelí novým geopolitickým rizikám. Zelené technológie, akými sú solárne panely a veterné turbíny, môžu mať podobné negatívne dopady, najmä pokiaľ ide o doménu výroby dôležitých komponentov, kde dominujú krajiny ako Čína.
