Pápež Lev XIV. vyhlásil novú ústavu Vatikánskeho mestského štátu
V piatok, 31. júla 2026, pápež Lev XIV. oficiálne podpísal novú ústavu Vatikánu, ktorá nahrádza verziu Základného zákona Vatikánskeho mestského štátu z roku 2023, predchádzajúcu verziu, ktorú minulý pápež František predstavil.
Cieľom nového dokumentu je zohľadniť modernizované administratívne požiadavky a legislatívne zmeny, ktoré sa udiali v uplynulých rokoch. Jednou z najvýraznejších aspektov tímto právnym prehľadom je zmena vo vedení Governatorátu Vatikánskeho mestského štátu. V roku 2025 pápež František menoval sestru Raffaellu Petriniovú prvou ženou a prvou osobou, ktorá nie je kardinálom, na post prezidenta tohto vatikánskeho orgánu, čo spravuje bežné záležitosti Vatikánu. Prezident governatorátu je zároveň automaticky prezidentom Pápežskej komisie pre mestský štát Vatikán, na ktorú pápež deleguje legislatívnu moc.
Nová ústava tiež potvrdzuje, že prezidentom nemusí byť výlučne kardinál, čo je významná zmena v doterajších praktikách. Predchádzajúci základný zákon z roku 2023 už zaviedol možnosť, aby členmi tejto komisie boli aj osoby, ktoré nie sú kardinálmi, avšak post prezidenta bol dovtedy vyhradený výlučne pre kardinála.
Okrem manažérskych zmien, nová ústava podrobne zdôrazňuje nezávislosť súdnictva Vatikánu a ustanovuje pravidlá pre finančné hospodárenie a procedúry, ktoré by mali posilniť transparentnosť a efektívnosť štátneho aparátu.
V súlade s novou ústavou, legislatívna, exekutívna a súdna moc ostáva plne v rukách pápeža, ktorý koná ako hlava Vatikánskeho mestského štátu. Nová ústava Leva XIV. je štvrtou ústavou od vzniku Vatikánskeho mestského štátu v roku 1929, kedy bola uzavretá Lateránska zmluva s Talianskom a prijatá prvá ústava, ktorá zostala v platnosti až do roku 2000, keď pápež Ján Pavol II. schválil nový základný zákon.
Vatikánsky mestský štát a Svätá stolica sú dva odlišné subjekty medzinárodného práva, pričom ich vedením je pápež, ktorý zaručuje, že Vatikánska štátnosť ostane nezávislá, a zrete neohrozí suverenitu Svätej stolice v medzinárodných otázkach.
Úradné dokumenty Vatikánu sú vydávané v taliančine, zatiaľ čo dokumenty Svätej stolice sa zvyčajne pripravujú v latinčine, so značnými rozdielmi v rámci diplomatických praktík a pasov, ktoré sú pridelené obom subjektom.
