Temnú minulosť Novák pozná dnes len málokto. Z tábora hrôzy poslali na smrť tisíce ľudí
Tento rok uplynulo 85 rokov od prijatia takzvaného židovského kódexu, ktorý bol platný od 9. septembra 1941. Rozsiahle nariadenie obsahovalo 269 paragrafov obmedzujúcich Židov od majetku až po fyzickú existenciu.
Horná Nitra si zároveň pripomína výročie začiatku výstavby najväčšieho slovenského koncentračného a pracovného tábora na území dnešných Novák. Odhaduje sa, že štyri- až päťtisíc Židov z neho deportovali do koncentračných táborov v Poľsku.
V Prievidzi si tieto udalosti pripomenuli prednáškou súkromného bádateľa Erika Kližana, ktorý priblížil osudy miestnych obetí holokaustu.
Pripravili ich o majetok aj dôstojnosť
Židovská komunita v Prievidzi mala v roku 1941 štyristo členov. Išlo o ľudí z mesta aj vysídlencov z Handlovej či iných obcí, odkiaľ museli odísť, pretože nemohli bývať tam, kde žilo väčšinové nemecké obyvateľstvo. Približne 300 z nich holokaust neprežilo.
„V roku 1941 vláda prijala nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré do histórie vstúpilo ako takzvaný Židovský kódex. Prinášal nezmyselné až absurdné príkazy a obmedzenia, ktorých spoločným menovateľom bolo zosmiešnenie, poníženie, okradnutie a fyzické odstránenie Židov zo spoločnosti,“ priblížil Erik Kližan.
Židia museli nosiť žltú Dávidovu hviezdu, boli zbavení volebného práva a nesmeli pracovať vo verejnej sfére či v službách štátu. Nesmeli vlastniť zbrane, viesť motorové vozidlá, jazdiť na bicykli ani cestovať verejnou dopravou. Úradom museli odovzdať umelecké diela či cennosti, nemohli nadobúdať nehnuteľnosti a mali obmedzený prístup do obchodov a na verejné priestranstvá. Žiaci boli vylúčení zo všetkých typov škôl okrem židovských základných škôl. Na správu ich podnikov boli určení arizátori.
Z tábora deportovali tisíce ľudí
Najväčší koncentračný a pracovný tábor na Slovensku začali budovať na jeseň 1942 v objektoch bývalých muničných skladov na pomedzí obcí Laskár a Koš, čo je dnešné územie Novák. Prvých ľudí do Novák presunuli na jar nasledujúceho roka. Všetci vo veku od 16 do 60 rokov mali povinnosť pracovať a čakať na takzvané konečné riešenie.
Prvý transport z Novák bol vypravený 30. marca 1942 do koncentračného tábora v Lubline. Išlo o tisíc mužov, žien, detí a starcov. Ďalšie tri transporty boli naplánované na prvú polovicu apríla, každý z nich odviezol tisíc ľudí v 25 vagónoch používaných na prepravu dobytka.
„Dnes už vieme, že to bolo klamstvo. Prežiť nemal nikto,“ povedal Kližan.
V priebehu ôsmich mesiacov v roku 1942 bolo zo Slovenska vyvezených viac ako 57 600 Židov, z toho z Novák odhadom štyri- až päťtisíc. Posledný transport vypravili 28. októbra 1942 práve z Novák.
Strážili ich gardisti
Po zrušení transportov bol tábor v Novákoch určený ako pracovný. Bolo v ňom 24 obytných barakov a 29 dielenských a hospodárskych budov. Strážili ho príslušníci ozbrojenej Hlinkovej gardy. V tábore zriadili pätnásť remeselníckych dielní, napríklad krajčírske, stolárske, kartonážne či klampiarstvo, ale aj autoopravovňu a fotoateliér.
„V areáli sa nachádzala malá nemocnica a priestor na voľnočasové aktivity, ak sa to tak vôbec dá nazvať. Ľudia tam vybudovali bazén, knižnicu a ihrisko pre deti,“ priblížil Kližan. Tábor mal kapacitu 1600 ľudí a fungoval do 29. augusta 1944, keď vypuklo Slovenské národné povstanie.
Niekoľkým sa podarilo ujsť, no ani tak ich nepostretol šťastný koniec. Prievidzský kníhtlačiar Bernard Gubitš sa ako 70-ročný s manželkou ukrýval v lesoch, kde mu omrzli nohy a zomrel na gangrénu. Dcéra prievidzského advokáta Pavla Rosenthala Katarína neprežila pobyt v Osvienčime. Prievidzský lekárnik Fridrich Borský-Strauss prešiel viacerými väznicami a bol transportovaný do Terezína, dožil sa slobody, no zoslabnutý zomrel v brnenskej nemocnici.
Jedným zo šťastných príbehov je záchrana rodiny Leopolda Steinera z Prievidze. Život jemu, manželke aj dvom deťom zachránil chov priadky morušovej. Vďaka tomu mohli vystúpiť z radu a do vagóna namiesto nich poslali iných štyroch ľudí.
Tábor prežil holokaust aj komunistov
Po potlačení povstania sa história nováckeho tábora neskončila. Umiestňovali doňho odbojárov a partizánov, ktorých vtedajšia štátna moc zadržala. Po vojne v rokoch 1945 až 1946 v ňom boli sústredení Nemci z regiónu určení na vysídlenie.
Po komunistickom prevrate v roku 1948 vznikol v Novákoch najväčší tábor nútených prác na Slovensku, v ktorom väznili politických väzňov a odporcov režimu. Tábor definitívne zanikol v roku 1953. Objekty následne využívalo poľnohospodárske družstvo v Koši, postupne však chátrali, až po nich zostali len holé polia.
Ľudia si ho môžu pamätať aj zo slovenského filmu Boxer a smrť so Štefanom Kvietikom v hlavnej úlohe, ktorý sa v nováckom tábore nakrúcal v roku 1962.
