Predali byt, kúpili chátrajúci dom na strednom Slovensku: Nemal základy, čakali sme, či to spadne
Mladá učiteľka Barbora Hárezníková sa s rodinou rozhodla opustiť mesto a presťahovať sa do hornatej dediny na strednom Slovensku. K rozhodnutiu prispela aj synova diagnóza Aspergerovho syndrómu a dlhodobé trápenie s neplodnosťou. Rodina túžila po veľkej rodine a chcela zmeniť tempo života.
Kľúče od chátrajúceho domu dostali koncom mája. Podľa plánu by v ňom chceli bývať už koncom novembra. Barbora tvrdí, že keď sa chce, všetko sa dá.
Dom kúpili v Banskobystrickom kraji, v dedinke pri okresnom meste na strednom Slovensku, v hornatom prostredí, v rovnakej obci, kde bývajú aj svokrovci. Postavený bol v 60. alebo 70. rokoch a vyžadoval kompletnú rekonštrukciu. Rodina zatiaľ býva u svokrovcov.
Barbora pôvodne pochádza zo Zvolena a bola skôr mestský typ. S manželom najskôr žili v byte, ktorý si kúpili na hypotéku pred viac ako piatimi rokmi. Byt bol takmer kompletne prerobený, chýbala už len elektrika. O presťahovaní do domu rozhodla túžba po pokojnejšom prostredí pre syna a potreba zmeniť životný smer po náročnom období.
Manžel pochádza z dediny a v byte podľa Barbory nevydržal. Potrebuje manuálnu prácu, pri ktorej zo seba vybije energiu. Obaja sú vyučení učitelia – manžel roky pracoval ako asistent učiteľa pri deťoch s autizmom, Barbora ako vychovávateľka a teraz učiteľka v materskej škole. Manžel už v školstve nepracuje, prešiel k manuálnej práci, vyrába revízne dvierka.
Dom predtým vlastnili panie, ktoré tam zachraňovali psíkov. Neskôr ho kúpila pani z Bratislavy, ktorá si nechala vypracovať projekty, no diagnostikovali jej ťažkú chorobu. Od nej dom kúpil pán právnik, od ktorého ho kúpila rodina Barbory.
Najväčším problémom pri rekonštrukcii bolo, že dom nemal základy. Bol podložený len hlinou a zabíjanými skalami. Pri kopaní sa skaly posúvali pod spodok domu. Všetka vlhkosť za roky prechádzala priamo do domu. Skaly museli vybrať do hĺbky okolo 35 centimetrov, okolo domu sa kopalo do hĺbky jedného metra. Betónovať museli ručne, pretože sa na pozemok nedostalo auto s betónom. Problémom bol aj eternit. Základy, opravy a likvidácia materiálu urobili najväčší škrt v rozpočte.
Napriek tomu začali koncom mája a veria, že do konca novembra budú v dome bývať. Aktuálne kompletne prerábajú strechu. Výdavky pri starom dome sa podľa Barbory nedajú vždy predvídať. Do rozpočtu by sa však mali zmestiť, v prípade potreby sú pripravení navýšiť hypotéku.
Barbora vyslovene chcela prerábať staršiu nehnuteľnosť, pretože dom má dušu. Novostavbu si nevedela predstaviť. Prerábku starého domu označuje za obrovskú skúšku vzťahu. S manželom si povedali, že keď prežijú toto, prežijú už všetko.
Manžel na dome pracuje od rána do večera vždy, keď nie je v robote. Pomáha im murár, ktorý má viac ako 15-ročné skúsenosti so strechami a 12 rokov sa venuje prerábkam domov. Občas pomôže svokor. Barbora najväčšiu časť dňa trávi so synom.
Dom má spodnú plochu okolo 80 metrov štvorcových, s podkrovím 102 metrov štvorcových. Pozemok je veľký, no špecifický – prístup je cez most ponad potok, časť pri potoku patrí vodárenskej spoločnosti. Hora za domom patrí celej rodine.
Interiér chcú zariadiť čo najjednoduchšie, svetlými a teplými farbami, s čo najmenej nábytkom. V byte mali tmavé zemité farby, v dome chcú opak. Fasáda bude béžová, strecha a okná zvonku antracitové. Plánujú dve terasy a menšiu záhradu s vyvýšenými záhonmi.
Barbora sa počas rekonštrukcie naučila, že chce spomaliť a žiť viac rodinne. Predtým bola zvyknutá na komfort mesta a rýchly život. Do budúcnosti by rada chovala aj zvieratá. Prerábka podľa nej naučila rodinu, že sa neoplatí hádať. S manželom takmer prestali viesť spory, získali väčšiu vzájomnú láskavosť, trpezlivosť, lojalitu a rešpekt.
Aj keby mala možnosť vrátiť sa na začiatok, do kúpy domu a prerábky by podľa vlastných slov išla znovu, aj keď vie, čo to zahŕňa.
