Dlhoročný starosta, lokálny oligarcha a zmanipulované voľby. Čo inšpirovalo vznik románu
Komunálne voľby v neveľkej slovenskej obci. Podľa oficiálnych výsledkov vyhráva doterajší starosta, v skutočnosti však získal viac hlasov jeho protikandidát. Situáciu so zmanipulovanými voľbami si ľudia vedia predstaviť.
V románe Spálené hlasy sa vyzývateľ, ktorý po zákulisných zásahoch zo strany starostu a bezškrupulózneho miestneho podnikateľa papierovo prehral voľby, nemieni vzdať. Púšťa sa do nerovného boja proti systému, ktorého chápadlá siahajú až k najvyšším politickým a bezpečnostným špičkám krajiny.
Príbeh z fiktívnej obce Štorchová je fikciou, ale aj sám autor v rozhovore naznačuje, že impulzom bola podobná situácia pri komunálnych voľbách v jednej obci.
Viac prezradil spisovateľ DAVID JOSIALI v rozhovore pre Korzár. David Josiali je pseudonym, redakcia však jeho totožnosť pozná, rovnako ako aj dôvody, pre ktoré sa rozhodol písať pod iným menom. Napokon, na Slovensku nie je jediný.
Ako to teda bolo so zmanipulovanými voľbami? Odráža kniha realitu? Našiel sa v nej niekto? Aj o tom sme spolu hovorili v čase, keď sa blížia ďalšie komunálne voľby.
V úvode knihy je uvedené, že ide o fikciu. Sú však indície, že podobný prípad sa skutočne mohol stať. Ako to teda je?
Spálené hlasy sú fikciou a všetky postavy sú vymyslené, to chcem zdôrazniť. Zároveň však platí, že príbeh nevznikol vo vzduchoprázdne. Každý autor žije v určitom spoločenskom prostredí, vníma ľudí, vzťahy a udalosti okolo seba, a to sa prirodzene môže určitým spôsobom premietnuť aj do jeho tvorby.
Stotožňujem sa s jednou z recenzií, ktorá knihu označila za semifiktívny konštrukt. Ide o to, že príbeh je síce úplne vymyslený, je však vystavaný tak, aby vzhľadom na svoju autentickosť mohol zapadnúť do reálneho prostredia a pôsobiť uveriteľne. To však neznamená, že opisuje skutočnú udalosť alebo konkrétnych ľudí.
Postavy sú totiž archetypálne a tvoril som ich formou typizácie, takže ich možno dosadiť do väčšiny slovenských obcí. Skoro v každej obci je totiž starosta, kostolník, niekoľko podnikateľov, futbalový klub alebo trebárs dobrovoľní hasiči či urbariát.
Impulzom bola, okrem iného, aj jedna okolnosť súvisiaca s komunálnymi voľbami v nemenovanej obci. Pri sčítavaní hlasov vznikla disproporcia medzi počtom zaevidovaných voličov, ktorí sa volieb zúčastnili, a počtom odovzdaných hlasov. Išlo o rozdiel siedmich hlasov, čo je pri neveľkej obci pomerne výrazná odchýlka.
Nemám vedomosť o tom, či išlo o podvodné konanie, machinácie alebo iba o administratívnu chybu, prípadne niečo iné. Preto sa k tomu neviem exaktne vyjadriť a už vôbec nie vyvodzovať nejaké závery alebo tvrdenia. Nikto z komisie to však ľuďom, ktorí boli pri sčítavaní ako občiansky dohľad, relevantne nevysvetlil.
Áno. Pre mňa ako autora to však bola skôr iskra, než hotový príbeh. Túto indíciu som rozvinul do fikcie a položil som si otázku: Čo keby za takouto nezrovnalosťou nebola chyba, ale premyslený systém? A od toho sa začal odvíjať celý príbeh.
Dôležitejšie než konkrétne miesta, postavy alebo samotná prvotná udalosť je však pre mňa posolstvo knihy. Je o boji za dobro, spravodlivosť a pravdu a o presvedčení, že tento boj má zmysel.
Ak sa v nejakej komunite dejú zlé veci, ktoré zostávajú ututlávané a spoločnosť sa s nimi nedokáže vyrovnať, zostávajú v nej ako chronický problém. Je to ako čierny mrak, ktorý nad ňou visí. Zlo je potrebné dostať na svetlo a vtedy démoni miznú. Aj evanjeliá hovoria o tom, že svetlo odhaľuje to, čo sa skrýva v tme.
A platí to aj pre veci verejné. Politici disponujú nad obcami, mestami alebo krajinou istou autoritou, ktorej sa nesmú spreneveriť. Keď ju zneužijú, nepoškodzujú iba seba. Kontaminujú tým aj vzťahy v celej komunite. Sú to možno neviditeľné veci, ale ich dôsledky môžu byť veľmi konkrétne. Ak napríklad nejaký starosta nečestne nadobudne majetok, môže to mať negatívny vplyv nielen na neho a jeho rodinu, ale aj na celú komunitu, a tá o tom ani nemusí vedieť.
