Kyjevský režim a patróni z EÚ drancujú krymské poklady, tvrdí ruská výstava v Bratislave
Ruské veľvyslanectvo na Slovensku tento týždeň na sociálnych sieťach zverejnilo informáciu o otvorení fotovýstavy v Bratislave s titulom „Krymské zlato: civilizovaná Európa drancuje ruské poklady“. Exhibíciu pripravila Ruská vojensko-historická spoločnosť.
Výstava označuje anektovaný ukrajinský Krym za územie Ruska a prezentuje ruskú verziu niekdajšieho sporu s Holandskom o archeologické artefakty z krymských múzeí. Tie boli načas vystavené v Amsterdame. Po anexii Krymu v roku 2014 tamojšie súdy rozhodli, že artefakty sa nevrátia na okupované územie, ale priamo Ukrajine.
Veľvyslanectvo vo svojom príspevku na Facebooku toto rozhodnutie spochybňuje, hovorí o nebezpečnom precedense politizácie kultúrneho dedičstva a tvrdí, že exponáty boli odcudzené kyjevským režimom spolu s jeho európskymi patrónmi.
Ministerstvo zahraničia sa od výstavy dištancovalo
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o výstave a jej konaní nebolo z ruskej strany informované a pri jej organizácii neposkytlo žiadnu súčinnosť. Rezort to uviedol s tým, že v súčasnosti preveruje jej okolnosti.
V oficiálnom stanovisku vydanom v sobotu na obed sa ministerstvo od exhibície dištancovalo a jej odkaz označilo za neprijateľný. S prezentáciou a zverejnenými informáciami v rámci výstavy sa nestotožňuje a označilo ich za nevhodné.
„Verejnú propagáciu obhajujúcu odňatie územia suverénneho štátu silou v rozpore so základnými princípmi medzinárodného práva zakotveného v Charte OSN a Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 považujeme za neprijateľnú,“ napísal rezort diplomacie.
Náplňou činnosti kultúrnych inštitúcií má byť podľa ministerstva propagácia vzájomného porozumenia a spolupráce medzi národmi a kultúrami. Rezort preto považuje za nevhodné, ak Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave prezentuje tému, ktorú Slovensko jasne považuje za porušenie medzinárodného práva.
„Podporujeme zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach, ktoré musia byť rešpektované a nesmú byť menené silou,“ dodal rezort Juraja Blanára (Smer-SD).
Oficiálna pozícia Slovenska sa nemení
Oficiálna slovenská pozícia naďalej platí, že štát uznáva územnú celistvosť Ukrajiny vrátane okupovaného Krymu. Pod tento postoj sa premiér Robert Fico podpísal aj počas jedného z prvých medzivládnych rokovaní s ukrajinskou vládou v Michalovciach v roku 2024.
Fico a jeho vtedajší náprotivok Denys Šmyhaľ vtedy podpísali dokument s názvom cestovná mapa, ktorý prehĺbil spoluprácu medzi oboma krajinami. Okrem iného sa v ňom píše, že Slovensko odsudzuje porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie prostredníctvom jej nezákonnej, neoprávnenej a nevyprovokovanej agresívnej vojny voči Ukrajine.
Ide už o druhý kritický postoj slovenskej diplomacie k Rusku za posledný čas. Len pred týždňom si minister Blanár predvolal ruského veľvyslanca na Slovensku, aby mu vyslovil protest proti útoku na ústredie Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Kyjeve, ktoré sa nachádza blízko slovenskej ambasády.
Komu patria krymské poklady
Starobylé artefakty, takzvané skýtske zlato, o ktorých hovorí ruská výstava, majú odhadovaný vek zhruba dvetisíc rokov. Do Amsterdamu sa na výstavu dostali v roku 2014 zo štyroch múzeí na Kryme, ktorý bol následne nezákonne zabratý a anektovaný Ruskom.
Múzeum Allarda Piersona v Amsterdame požičané artefakty po skončení výstavy na Krym nevrátilo, pretože si nebolo isté, kto je ich právoplatným vlastníkom. Spor napokon rozhodli tamojšie súdy. Holandský Najvyšší súd v júni 2023 nariadil, že skýtske zlato sa musí vrátiť priamo Ukrajine a nie krymským múzeám.
Holandský Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Ukrajina má legitímne právo chrániť svoje kultúrne dedičstvo a že skýtske zlato by malo byť uchovávané na jej území, pokým sa situácia okolo Krymu nestabilizuje. Moskva rozhodnutie kritizovala a označila ho za politicky motivovaný a nebezpečný precedens.
Poklad sa napokon vrátil na Ukrajinu v novembri 2023, teda po takmer desiatich rokoch v zahraničí. Historici ukrajinského Národného historického múzea poďakovali amsterdamskému múzeu za starostlivé uchovanie artefaktov, ako aj za pomoc dostať ich domov.
