Magda Husáková Lokvencová pomohla vydláždiť cestu
Keď som bola v Červenom Kláštore naposledy, mala som tridsať. Po toľkom čase sa zmenil na nepoznanie, interaktívne múzeum, reštaurované fasády, hotel, masy turistov. Potvrdil sa známy pridružený efekt historických filmov, ktoré popularizujú dejiny a miesta spojené s nakrúcaním alebo dejom.
Poznám to tu, prezradila som dvadsiatničke na nádvorí. Už ste tu boli? Nakrúcala som tu film. Vážne, a aký? Lietajúceho Cypriána, odvetila som. Zostala v pomykove. Ale veď to točil nejaký režisér, namietla.
Prečo nám znie autorstvo žien ako nepravdepodobnosť, ktorú treba preveriť? Réžia je povolaním autority, režisér rozhoduje o význame textu, vedení hercov, určuje rytmus, skladá jednotlivosti do celku. Myslíme si, že žena môže na javisku alebo pred kamerou milovať, trpieť, čakať, zvádzať alebo zomierať podľa pokynov autora, ale rozhodovať, čo bude znamenať ľudské konanie, to je čosi iné, závažnejšie.
Aké je to byť ženou režisérkou? Také, ako ženou kuchárkou, učiteľkou, upratovačkou. Normálne, nie?
Dnes uplynulo 110 rokov od narodenia Magdy Husákovej Lokvencovej, prvej slovenskej režisérky, ktorá vytvorila cez päťdesiat inscenácií a formovala modernú slovenskú réžiu a herectvo. Obsadila priestor, ktorý dovtedy patril mužom, a vniesla doň cit pre modernú európsku drámu, schopnosť čítať dramatický text ako konflikt ideí.
To by za normálnych okolností malo stačiť na samostatnú historickú existenciu, ale na Slovensku získavajú ženy vlastný životopis oveľa pomalšie. Napriek významnému účinkovaniu ju poznajú iba teatrológovia a niekoľko pamätníkov, zatiaľ čo priezvisko jej muža definovalo dejinné obdobie medzi okupáciou Československa a Nežnou.
O Gustávovi Husákovi si môžeme myslieť čokoľvek, nemôžeme mu však uprieť vzdelanie, rozhľad, argumentačnú základňu. Manžel Magdy Lokvencovej nemohol byť žiadny aparátčik, ktorý sa naučil niekoľko straníckych poučiek a do každej medzery v myslení vložil slovo ľud.
Gustáv Husák patril ku generácii politikov, pre ktorých bolo čítanie súčasťou intelektuálnej výbavy. Jeho syn v starších rozhovoroch spomínal, ako ho otec priviedol k čítaniu filozofie a svetových klasikov. O dnešných politikoch sa dozvedáme iba to, kam chodia na formulu a ako sa volá ich pes.
Po manželovom zatknutí a odsúdení v procese s buržoáznymi nacionalistami prišla o prácu aj byt. Zamestnala sa ako kustódka v Slovenskom národnom múzeu a vybudovala divadelnú zbierku, ktorá sa stala základom dnešného Divadelného ústavu. Po čase jej dovolili vrátiť sa k divadlu. Skúmala moc, kariéru, kompromis, fanatizmus a rozklad vzťahov. V čase veľkých mužských právd si zachovala schopnosť pochybovať.
Keď Husáka prepustili na slobodu, manželstvo sa rozpadlo. Pani Magda zomrela pred svojou päťdesiatkou, dekádu predtým, než sa stal Gustáv Husák prezidentom. Pomohla vydláždiť cestu svetu, v ktorom môže byť na Slovensku žena režisérkou.
