Europoslanci v spore o uhlíkové clo podržali hnojivárov na úkor farmárov
Európska politika v oblasti hnojív už dlhšie čelí veľkej dileme. Únia chce naraz posilňovať konkurencieschopnosť farmárov aj domácich hnojivárov, čo často ide proti sebe. Kým jedni chcú za vstupy do výroby potravín platiť čo najmenej, tí druhí chcú na nich čo najviac zarobiť.
Tieto protichodné záujmy sa teraz stretávajú aj v otázke európskeho uhlíkového cla. Poľnohospodári by ho najradšej zrušili, výrobcovia hnojív tvrdia, že bez neho nebudú vedieť súťažiť s konkurenciou z tretích krajín.
Európsky parlament sa teraz postavil na stranu hnojivárov, čím nahneval farmárov. Europoslanci totiž schválili rozšírenie uhlíkového cla na nové produkty, ktoré EÚ dováža. V zozname zároveň zostali hnojivá, napriek prosbám z agrosektora, aby ich Únia dočasne z neho vyňala.
Kde vzniká štiepenie
Firmy v Európskej únii už dnes musia platiť za časť svojich emisií prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS). Jeho súčasťou je aj výroba hnojív, ktorá však zatiaľ dostáva bezplatné emisné povolenky.
Výrobcovia z tretích krajín túto povinnosť nemajú, a preto vyrábajú lacnejšie. Únia preto od tohto roku zaviedla mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, teda uhlíkové clo na dovoz niektorých uhlíkovo náročných výrobkov z krajín mimo EÚ.
Uhlíkové clo sa vzťahuje aj na hnojivá. To, čo chráni domácich výrobcov, je ale veľký problém pre európskych pestovateľov a chovateľov. Rovnica je totiž jednoduchá: uhlíkové clo predražuje hnojivá, v ktorých Únia nie je sebestačná.
Ceny hnojív pritom tento rok už aj bez toho skokovo rastú. Hlavným dôvodom je narušenie medzinárodných dodávok cez zablokovaný Hormuzský prieliv. Únia okrem toho v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine zaviedla mimoriadne clá na hnojivá z Ruska a Bieloruska.
V apríli boli podľa Európskej komisie ceny hnojív oproti koncu minulého roka vyššie o 40 percent, v porovnaní s rokom 2020 ide až o 62-percentný skok.
Hnojenie je jednou z najdrahších položiek v nákladoch poľnohospodárov, obzvlášť u pestovateľov poľných plodín, ako sú pšenica, kukurica či repka, teda najbežnejších plodín na slovenských poliach.
Európska komisia z tohto dôvodu ešte v máji predstavila nový Akčný plán pre hnojivá, ktorý má pomôcť vyriešiť problém s dostupnosťou hnojív v EÚ. Sľubuje v ňom okamžitú pomoc v podobe finančných kompenzácií za nárast cien hnojív, ale aj dlhodobé stimuly pre farmárov, aby znížili spotrebu priemyselných hnojív a prechádzali na biologické náhrady, ako sú maštaľný hnoj či kompost.
Europoslanci farmárov nevypočuli
Lenže už vtedy európske farmárske organizácie hovorili, že návrhy Komisie ich súčasné problémy s hnojivami nevyriešia. Pestovatelia pomaly začínajú zakladať budúcoročnú úrodu, pričom im už dochádzajú zásoby hnojív, ktoré nakúpili vlani ešte za priaznivejšie ceny. Aj preto od EÚ žiadali, aby dočasne zrušila uhlíkové clo na hnojivá z tretích krajín.
Keď Európsky parlament hlasoval o zmenách v CBAM, časť europoslancov k nemu predložila pozmeňujúci návrh, ktorý by umožnil Komisii dočasne vyňať zo systému produkty, ak by európskemu trhu hrozili vážne škody. Jedným z dôvodov boli práve hnojivá. Hoci Európsky parlament nové pravidlá pre uhlíkové clo schválil, pozmeňovací návrh odmietol.
Výrobcov hnojív hlasovanie europoslancov potešilo, poľnohospodárov nahnevalo.
„Udržiavanie hnojív v rámci CBAM je nevyhnutné na to, aby európski výrobcovia mohli konkurovať za spravodlivejších podmienok dovozom, ktoré vznikajú bez porovnateľných obmedzení týkajúcich sa uhlíka,“ teší sa riaditeľ európskeho združenia výrobcov hnojív Fertilizers Europe Antoine Hoxha.
Najväčšie agrárne združenie v EÚ, Copa-Cogeca, ale v tlačovej správe neskrývalo rozhorčenie. Vyjadruje „hlboké sklamanie“, tvrdí, že sa EÚ farmárom otočila chrbtom, a rozhodnutie označilo za „nepochopiteľné“.
Poukazuje hlavne na to, že okrem už aj tak veľkého zvýšenia cien hnojív farmári v EÚ čelia aj ďalším krízam: suchu, drahým energiám a palivám a nízkym výkupným cenám.
„Hnojivá patria medzi najväčšie vstupné náklady v európskom poľnohospodárstve a pre mnohých pestovateľov plodín predstavujú vôbec najväčší produkčný výdavok,“ argumentuje a naznačuje, že sa to premietne aj v obchodoch.
„Dôsledky sa napokon nezastavia pri bránach fariem: vyššie výrobné náklady sa prenesú do cien potravín a pocítia ich spotrebitelia,“ dodáva.
Nová legislatíva má obavy farmárov zmierniť tým, že sa časť príjmov z uhlíkového cla má dostať aj k farmárom. Europarlament zároveň hlasoval aj o dočasnom Fonde na dekarbonizáciu, ktorý má v najbližších dvoch rokoch pomôcť preklenúť obdobie, keď sa európskym výrobcom zároveň zvyšujú náklady z ETS. Fond bude podporovať tú výrobu, ktorá spadá pod CBAM, no teraz sa do neho majú zaradiť aj obilniny.
Copa-Cogeca ale tieto poistky označila za „slabú náplasť“. „Pomôže to len pestovateľom obilnín orientovaným na vývoz, pričom väčšina trhu s plodinami v EÚ by zostala bez podpory na kompenzáciu dopadov CBAM,“ konštatuje.
