Parlamentarizmus ruského typu
Plénum Národnej rady. 295 bodov schôdze Národnej rady, ktorá vypukla včera, sa dá vziať aj ako názorná ukážka presadzovania ruských vplyvov na Slovensku.
V liberálnych demokraciách, kam ruský vplyv nesiaha, respektíve siaha zásadne menej, sú schôdze parlamentu kľúčovým či najkľúčovejším – závisí od systému – miestom politického rozhodovania. Na Slovensku všetky body, na ktorých záleží politicky, ekonomicky či osobne predsedovi vlády, dopadnú, ako chce on. V najlepšom prípade s minimálnymi korekciami, keď čosi „zariadi“ mimoparlamentné vnútrokoaličné dohadovanie.
Kto by protestoval, nech si prejde bývalé schôdze tejto volebnej periódy. Pričom deformáciu podčiarkuje, že ak nekompletná koalícia (lebo odpadlíci) niečo nevedela presadiť, body sa presúvali, schôdze prerušovali, odkladali alebo sa vôbec nekonali.
Iste, z toho, že fungujú ako „prevodové páky“, sa zvyknú obviňovať aj iné stredovýchodoeurópske parlamenty. Slovensky špecifické sú však ďalšie defektné javy pripomínajúce rusko-postsovietske reálie. Tých takmer tristo bodov, s ktorými sme začali, vylučuje čisto fyzicky zmysel bytia samotného parlamentu. Teda diskusiu. Ba čo viac, znemožňuje ešte aj imitáciu diskusie. Automatizmus schvaľovania bodu za bodom je jav neznámy liberálnemu ústavnému parlamentarizmu. Pričom slovenské špecifikum je posadnutosť tzv. faktickými poznámkami, ktorých chorobný výskyt je znakom ruského fenoménu tzv. negatívneho výberu.
