Starostovia a primátori zo Zemplína žiadajú urýchlenie dostavby diaľnice. Ráž na rokovanie neprišiel
Projekt dostavby diaľnice na Zemplíne sa v štátnom zozname investičných priorít prepadol zo strategických investícií na 101. až 103. miesto a úseky smerujúce k ukrajinskej hranici boli vyňaté z aktuálnych vládnych priorít.
Krajské zastupiteľstvo prijalo 24. augusta uznesenie, ktorým poverilo župana Rastislava Trnku (nezávislý) koordinovať spoločný postup so samosprávami a iniciovať rokovania so štátnymi orgánmi. Košický samosprávny kraj preto zvolal na utorok 15. septembra okrúhly stôl k dostavbe diaľnice D1 na Zemplín.
Ide o 70 kilometrov diaľnice navrhovanej ako štvorpruhová. Začínať má pri Bidovciach a pokračovať cez Dargov, Michalovce a Sobrance až po štátnu hranicu s Ukrajinou.
Ráž na rokovanie neprišiel
Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) na rokovanie neprišiel. Stretli sa len zástupcovia košickej župy, starostovia a primátori 46 miest a obcí z dotknutého územia, občianske iniciatívy a ďalší partneri.
„Na dostavbu diaľnice na Zemplín čakáme už takmer 20 rokov, tak dlho nám ju vlády sľubujú. Teraz štát presunul projekt zo strategickej investície do druhej stovky investičných priorít. Zemplín si nemôže dovoliť čakať ďalšie desiatky rokov, diaľnicu potrebujeme teraz,“ pripomenul Trnka.
Žiadajú rozbehnutie ďalších procesov
V súčasnosti prebieha na plánovanej trase proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
„Ukončili sme verejné obstarávanie na zhotoviteľa správy o hodnotení pre úseky D1 od Bidoviec až po hranicu s Ukrajinou. Víťazný uchádzač už pracuje na správe o hodnotení a súvisiacich štúdiách,“ uviedol minister Ráž na sociálnej sieti.
Správa o hodnotení je nosným dokumentom v rámci EIA. Jej vypracovanie má trvať približne rok. Bez nej nie je možné žiadať o stavebné povolenia a začať stavať. Kraj žiada, aby štát začal s prípravou ďalších procesov, ktoré urýchlia výstavbu.
„Požadujeme, aby sa už počas EIA spustil proces prípravy spracovania projektovej dokumentácie stavebného zámeru. Budeme iniciovať aj ďalšie stretnutie s ministrom dopravy a Národnou diaľničnou spoločnosťou,“ uviedol Trnka.
Po skončení vojny nápor vzrastie
Frekvencia dopravy na ceste I/19 predstavuje na najkritickejších úsekoch už teraz 20 000 vozidiel denne. Po ukončení vojny na Ukrajine bude nápor dopravy ešte vyšší. Aj preto je podľa kraja dostavba diaľnice nevyhnutná.
„Počas rokovaní s podpredsedom Európskej komisie Raffaelom Fittom sa nám podarilo vyrokovať, že aj náš kraj je súčasťou investičného balíka EastInvest, z ktorého je možné financovať aj rozvoj dopravnej infraštruktúry. Kraj zároveň zaradí projekt diaľnice na Zemplín medzi kľúčové investičné projekty v rámci prípravy Regionálneho investičného plánu Košického kraja pre programové obdobie 2028 – 2034,“ uviedol Trnka.
Košický samosprávny kraj adresoval ministerstvu dopravy otvorený list, ktorý podpísalo 46 starostov a primátorov zo Zemplína. Keďže sa minister na stretnutie v Bidovciach nedostavil, otázky a požiadavky samospráv mu budú doručené písomnou formou.
Zemplínčania vyjdú do ulíc
Občianske združenie Diaľnica na Zemplín zvoláva protest za dobudovanie diaľničného spojenia. Uskutoční sa vo štvrtok 17. septembra o tretej popoludní v Michalovciach na nadjazde v smere na Košice.
„Po piatich rokoch sme dospeli do bodu, keď už bežné metódy nestačia. Rokovali sme, upozorňovali a apelovali. Zemplín však potrebuje konkrétne kroky. Preto opäť vychádzame do ulíc a chceme, aby bolo jasne počuť hlas nášho regiónu,“ uviedol predseda združenia Ján Kerekeš.
Dopravná infraštruktúra je podľa organizátorov jednou z podmienok ďalšieho ekonomického a demografického rozvoja regiónu. Zemplín čelí odlivu mladých a kvalifikovaných ľudí, pričom lepšie dopravné spojenie môže zohrávať významnú úlohu pri získavaní investícií a vytváraní pracovných príležitostí.
„Vidíme, ako sa rozvíjajú okolité regióny v Maďarsku či Poľsku vďaka vybudovanej dopravnej infraštruktúre. Máme firmy, ktoré zamestnávajú stovky ľudí a exportujú svoje výrobky do zahraničia. Potrebujeme však podmienky, ktoré nám umožnia rásť,“ zdôraznil Kerekeš.
