Voľby v Rusku sa skončili bez prekvapenia, podľa exit pollov jasne vyhralo Putinovo Jednotné Rusko
V Rusku sa skončili prvé voľby do dolnej komory parlamentu, ktoré sa konali od ruského vpádu na Ukrajinu. V hlasovaní podľa predpokladov opäť zvíťazila vládnuca strana Jednotné Rusko, ktorá podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina.
Predbežné výsledky zverejnené ústrednou volebnou komisiou jej podľa agentúry Reuters prisudzujú 57,54 percenta hlasov. Šéfka volebnej komisie Ella Pamfilovová podľa štátnej agentúry RIA Novosti uviedla, že tento údaj zodpovedá sčítaniu necelých 14 percent hlasov.
Podľa exit pollu provládneho strediska VCIOM vykonaného pri hlasovacích miestnostiach získa Jednotné Rusko 49,4 percenta hlasov, Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF) 14,2 percenta hlasov, nacionalistická Liberálnodemokratická strana (LDPR) 10,7 percenta, stredopravá strana Noví ľudia 9,7 percenta a stredoľavá strana Spravodlivé Rusko 6,6 percenta. Volebná účasť bola podľa ústrednej komisie vyše 56,6 percenta – viac ako v rokoch 2021, 2016, 2003 a 1993.
Parlamentné voľby sa odohrali prakticky bez reálnej opozície voči politike prezidenta Putina, z ktorého rozkazu ruská armáda vo februári 2022 zaútočila na susednú Ukrajinu. Štvorica ďalších spomínaných strán je formálne opozičná, ale vo svojich postojoch lojálna Kremľu.
Voľby sa konali v čase, keď prieskumy verejnej mienky naznačujú, že časť Rusov pociťuje väčšie obavy z dosahov konfliktu na svoj život, ekonomika čelí ťažkostiam a úrady vylúčili z volieb väčšinu kandidátov stavajúcich sa proti vojne. Niektorí politici skončili vo väzení alebo boli nútení utiecť do zahraničia.
Rusko prvýkrát usporiadalo voľby aj na okupovaných ukrajinských územiach, o ktorých Moskva v rozpore s medzinárodným právom tvrdí, že sú súčasťou Ruskej federácie. Kyjev toto hlasovanie odsúdil ako nelegálne a vyzval zahraničné vlády, aby výsledky neuznali, napísala agentúra AP.
Hovorca Európskej komisie Christian Wigand označil hlasovanie v okupovaných regiónoch za ďalšie porušenie medzinárodného práva a povedal, že Európska únia výsledky z týchto regiónov neuzná. Ukrajinský portál NV napísal, že v okupovaných regiónoch boli obyvatelia vystavení priamemu aj nepriamemu nátlaku, aby sa hlasovania zúčastnili.
Protivojnová opozičná strana Jabloko, ktorej úrady účasť vo voľbách zakázali, aj ďalšie skupiny počas volieb podľa skorších informácií agentúry DPA hlásili prípady porušenia volebných pravidiel.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá zvyčajne na voľby dohliada, do Ruska pozvaná nebola, Moskva ju viní z dvojakého metra. Voľby v Rusku bývajú dlhodobo terčom kritiky a nie sú považované za férové ani demokratické.
Voľby sa konali na pozadí pokračujúcej ruskej vojny proti Ukrajine a starosta metropoly Sergej Sobjanin v nedeľu uviedol, že ukrajinská armáda od soboty vyslala na Rusko viac ako 1600 dronov, z toho 450 na Moskvu. Úder označil za doteraz najväčší nepriateľský útok na hlavné mesto. Ukrajina medzitým informovala o pokračujúcich ruských útokoch na svojom území.
