Dirigent Lukáš Kunst: Mladých ľudí nezaujíma vážna hudba. Hudobnú výchovu ich učia matematikárky
Lukáš Kunst v opere prakticky vyrastal. Kým mala jeho mama nočné zmeny, babka ho brávala do brnenského divadla v kočíku. Od detstva vedel, že raz chce stáť na pódiu. Dnes má ako zbormajster a dirigent na starosti viacero speváckych zborov a diriguje aj orchester v Opere Slovenského národného divadla.
„Keď dnes chcete uspieť vo vážnej hudbe, treba mať najmä jasnú víziu a ukázať, čo je vo vás. Už to nie je ako kedysi, keď bol dirigent pre všetkých tvrdá autorita. Keby som dnes prišiel pred orchester a začal na umelcov kričať, umelci by zložili nástroje a odišli by,“ hovorí 33-ročný hudobník.
Z Brna prišiel do Bratislavy v šestnástich rokoch a rýchlo sa naučil po slovensky. Učil aj deti z vylúčených komunít v Lozorne či v Plaveckom Štvrtku. „Na Slovensku je dosť problém, že deti sa o klasickej hudbe nevzdelávajú na školách dostatočne. Výtvarnú či hudobnú výchovu dnes často učia učiteľky matematiky, lebo im na to chýbajú kvalifikovaní pedagógovia,“ vysvetľuje.
Mojím cieľom bolo založiť si vlastný zbor. To sa mi podarilo pred ôsmimi rokmi, keď sme založili ženský zbor Les Sirènes. Pred tromi rokmi k nemu pribudol aj detský zbor Sírenčatá a prípravný zbor Sírenčiatka. Minulý rok som nastúpil do Operného štúdia v Slovenskom národnom divadle, kde spolupracujeme s mladými nastupujúcimi spevákmi. V Opere SND pripravujeme operetu Čardášova princezná.
Najmenšie deti máme v prípravnom oddelení Sírenčiatka – majú od šiestich do zhruba deviatich rokov. V Sírenčatách máme okolo 50 detí, ktoré sú skôr v tínedžerskom veku. Je to náročnejšie, no snažíme sa deti vychovávať v láske k hudbe a umeniu.
Ja sa snažím, aby to pre deti bolo hlavne v pohode a aby si vystúpenie užili. Na javisku sa na ne treba usmiať, nie na ne kričať. Áno, niekedy síce musím zvýšiť hlas a mať pevnú ruku, ale určite na ne nekričíme. V minulosti boli dirigenti veľké autoritatívne osobnosti. Keby som dnes prišiel pred orchester a kričal na nich, zložia nástroje a odídu.
Videl som film Zbormajster. Túto kauzu som dlho sledoval, dokonca som sa s pánom Kulínskym aj osobne stretol. Náš detský filharmonický zbor Kantiléna Brno svojho času spolupracoval s jeho zborom Bambini di Praga. Už vtedy sme vnímali zvláštnu dynamiku medzi ním a deťmi v tom zbore. Táto problematika sa bohužiaľ nedeje len v zborovom svete, ale v akomkoľvek kolektíve. Človek musí byť mimoriadne obozretný a mať stále oči na stopkách.
Mladí ľudia dnes neinklinujú k vážnej hudbe, trenduje skôr rap či pop. Práve preto sa im snažím v rámci celoročnej dramaturgie program veľmi spestriť. Riešim aj spolupráce so slovenskými interpretmi z popovej scény – spolupracovali sme napríklad so skupinou Hex alebo so speváčkou Tinou. Ak by mal nejaký raper záujem, pokojne nám môže zavolať alebo napísať.
Za posledných dvadsať rokov nastal na Slovensku obrovský úpadok zborovej scény. Len samotné Brno má okolo sto speváckych zborov. Tu v Bratislave by sme zbory zrátali na prstoch dvoch rúk. Chýbajú nám tu totiž dirigenti a zbormajstri. Myslím si, že sa v posledných rokoch zanedbávali príležitosti pre mladých dirigentov a zbormajstrov.
Teraz je taký fenomén, že všetci kupujú lístky na poslednú chvíľu. Tri či štyri dni pred koncertom často tŕpneme, či nám vôbec niekto príde. Granty toho nepokryjú veľa, takže sme odkázaní na vstupné. Do budúcna by nám pomohlo, ak by si ľudia nenechávali kúpu lístkov na poslednú chvíľu.
Vnímam to tak, že v SND sú viaceré tábory ľudí, ktoré majú rôzne politické názory. Ja sa snažím vychádzať s každým a sústrediť sa na svoju prácu. Zákulisné veci by sa nemali vyťahovať na verejnosť, hovoriť za nás by mali naše predstavenia. V určitom segmente kultúry mi chýba odbornosť.
Najväčším problémom je chýbajúca kontinuita. Riaditeľ sa tam mení pomaly každý rok. Chýba stabilita v nastavení, aby sa dal správne a v pokoji naplánovať dramaturgický aj hrací plán na niekoľko rokov dopredu. Niektoré roly sa totiž nenaučíte za mesiac, potrebujete na ne rok až rok a pol.
Učil som primárne hudobnú výchovu v Lozorne a v Plaveckom Štvrtku v rámci hudobno-vzdelávacieho projektu Superar. Išlo o školy, kam chodí veľa detí z vylúčených rómskych komunít. Deti sa odo mňa vlastne dozvedeli, čo je to opera. Zobral som ich do divadla a ukázal som im zákulisie.
