Kanada do EÚ nevstúpi. Európa ju však potrebuje bližšie
Významné prehĺbenie spolupráce medzi Európskou úniou a Kanadou je v strategickom záujme oboch strán. Treba sa však vyhnúť pasci prehnaných očakávaní, chytľavých nálepiek a hľadieť za krátkodobý horizont.
Nezaškodí vytýčiť si hranice: Kanada sa nestane členom Európskej únie. V politike síce nikdy netreba hovoriť „nikdy“, no o plné členstvo sa nesnaží žiadna významná politická sila na kanadskej ani na európskej strane. Keď bol premiér Mark Carney minulý týždeň v Európskom parlamente, jasne vyhlásil, že jeho krajina sa „nesnaží, ani nie je na ceste stať sa plným členom“ Únie.
Pristúpenie k Únii je navyše podľa európskych zmlúv otvorené „európskym štátom“. Kanadu do tejto skupiny nedostaneme, hoci je nám „kultúrne blízka“ – to je aj Nový Zéland či Austrália. Zmluvy možno meniť, no je to dlhý a zložitý proces a nič nenaznačuje, že by ho chcel ktokoľvek otvárať.
Predsedníčka Európskej komisie minulý týždeň v prejave o stave Únie ponúkla Ottawe „asociované členstvo“. Nič ako asociované členstvo však v európskom práve neexistuje. Ursula von der Leyenová to vie, „asociované členstvo“ nemyslela doslovne, ale ako chytľavú (nie úplne šťastne zvolenú) skratku na opis procesu, ktorý bude pravdepodobne zahŕňať sériu samostatných zmlúv pokrývajúcich hospodársku, politickú a bezpečnostnú spoluprácu, možno aj účasť Kanady na niektorých programoch z európskeho rozpočtu. V takom prípade je „asociované členstvo“ obrazným vyjadrením politického smerovania.
Právna štruktúra by mohla byť podobná vzťahom so Švajčiarskom: je integrované do jednotného trhu, no na rozdiel od Nórska, Islandu a Lichtenštajnska nie ako súčasť Európskeho hospodárskeho priestoru, ale na základe viac ako stovky samostatných zmlúv. Zložité, ale ako-tak to funguje.
Hospodársky potenciál
Je na čom budovať. Za prvých päť rokov od začiatku uplatňovania obchodnej dohody s Kanadou (CETA) vzrástol export európskych tovarov o 47 percent a služieb o 81 percent. Rast vzájomného obchodu podľa prepočtov Európskej komisie prispel k ročnému nárastu európskeho HDP o 3,2 miliardy eur a kanadského o 1,3 miliardy eur.
Dohoda CETA sa pritom stále uplatňuje len „provizórne“ – na európskej strane ju stále neratifikovalo desať krajín, čo napríklad obmedzuje rozvoj spolupráce v ťažbe a spracovaní nerastných surovín. To je hneď prvá oblasť, kde možno pridať: stačí, ak Francúzsko, Maďarsko, Poľsko, Taliansko a šesť ďalších krajín uzavrú ratifikačný proces.
Ďalšou príležitosťou sú verejné obstarávania. Pri rokovaní o dohode bola veľká časť tohto trhu vyňatá z liberalizácie. Kanadské firmy sa v nich nemôžu jednoducho uchádzať o verejné zákazky v Únii a naopak. Príkladom by mohol byť obranný sektor. Podľa pravidiel európskeho fondu SAFE, určeného na investície do obrany, nemôžu mimoeurópske komponenty tvoriť viac ako 35 percent celkovej hodnoty zákazky. Koncom minulého roka členské krajiny otvorili program SAFE pre kanadské firmy. Výmenou za to bude Ottawa prispievať na financovanie programu.
