Poľskí letci čelili smrtiacej nemeckej presile, no bránili sa
Druhá svetová vojna sa začala v skorých ranných hodinách 1. septembra 1939 masívnymi nemeckými náletmi na ciele v celom Poľsku. K bojom medzi Poliakmi a Nemcami sa viaže viacero mýtov, napríklad o neschopnosti poľského letectva či o jeho zničení ešte na zemi. Pravda je iná – Poliaci Nemcov zostreľovali a víťazstvá počítali v desiatkach.
Prvá obeť, prvý víťaz
Za úsvitu 1. septembra 1939 vzlietla z letiska v Baliciach pri Krakove trojica stíhačiek PZL P.11c. Trojlístok viedol veliteľ III. stíhacej perute kapitán Mieczysław Medwecki. Poliaci sa čoskoro zapojili do boja s nemeckými strojmi Junkers Ju 87 z eskadry strmhlavých bombardérov 2 „Immelmann“, ktoré sa práve vracali z náletu na Krakov. Medwecki zrejme dostal zásah do palivovej nádrže a padol v boji.
Podporučík Władisław Gnyś zo 121. stíhacej letky zasa úspešne napadol dva bombardéry Dornier Do 17. Oba stroje bombardovacej eskadry 77 sa zrútili v priestore obce Żurada, pričom zahynulo všetkých šesť členov ich osádok. Vojenskí historici dnes predpokladajú, že vo vzduchu došlo ku kolízii nemeckých bombardérov.
Zastarané stroje proti Luftwaffe
Stroje PZL P.11c tvorili v čase vypuknutia vojny kostru poľského stíhacieho letectva. Ráno 1. septembra 1939 sa vyše šesťdesiat poľských stíhačiek zapojilo severne od Varšavy do najväčšej leteckej bitky bojov o Poľsko. Legendarne „jedenástky“ boli vylepšenou verziou stíhacích lietadiel PZL z dielní varšavskej Štátnej leteckej továrne, ktoré navrhol konštruktér Zygmunt Puławski na konci 20. rokov 20. storočia. Na konci dekády už boli zastarané, horšie ako väčšina nemeckých lietadiel. Stíhačka PZL P.11c vyvinula maximálnu rýchlosť 375 km/h a mala dostup 8000 m.
Najúspešnejší poľský letec druhej svetovej vojny a zároveň prvé spojenecké letecké eso nadporučík Stanisław Skalski zo 142. stíhacej letky dosiahol prvých päť potvrdených zostrelov v priebehu prvého vojnového týždňa. „Luftwaffe bola v tom čase najsilnejšou leteckou silou na svete. Rozhodujúca bola kvalita výstroja. Bojovali sme so zastaranou technikou, ktorá mala len zanedbateľné bojové výhody,“ spomínal Skalski.
Karas a los
V druhý deň vojny Poliaci použili proti Nemcom aj ľahké bombardovacie lietadlá typu PZL.23 Karaś. Osádke jedného z nich patrí historické prvenstvo – v druhý deň vojny sa stali vôbec prvými letcami, ktorí bombardovali územie nacistického Nemecka, keď zaútočili na chemickú továreň v dnešnej Oławe, v tom čase nemeckom meste Ohlau.
Trojicu najvýznamnejších poľských lietadiel uzatvára elegantný dvojmotorový bombardér typu PZL.37 Łoś. Vrcholom nasadenia „losov“ bol 4. september 1939 – osádky dvojmotorových bombardérov uskutočnili 50 až 60 bojových letov a zhodili približne 50 ton bômb.
Šachovnice nad Slovenskom
Do ťaženia proti Poľsku sa v úlohe nemeckého spojenca zapojilo aj Slovensko. Stroje označené slovenskými dvojkrížmi, ako aj lietadlá s výsostnými znakmi v podobe červeno-bielych šachovníc operovali na oboch stranách hranice. Už 1. septembra 1939 uskutočnili poľskí letci za slovenskou hranicou niekoľko prevažne pozorovacích letov.
Slovenské letectvo dosiahlo počas poľského ťaženia jediný zostrel nepriateľského lietadla – 6. septembra 1939 zaútočil trojčlenný roj stíhačiek Avia B.534 z letky 45 na osamotený poľský „Lublin“. Obaja Poliaci boli na mieste mŕtvi. Oboch pochovali s vojenskými poctami v Prešove.
Symbol nádeje
Poľsko bolo pre Nemcov slabým súperom, ale súperom rozhodne bolo. Nádejou pre tých, čo sa nezmierili s pasivitou a chceli čeliť nacistickému nebezpečenstvu. Legendárnym bol prelet ôsmich slovenských letcov v štyroch dvojplošníkoch vrátane neskoršieho generála Imricha Gablecha 7. júna 1939 z Piešťan na letisko v poľskom Dębline.
Tragické omyly
Poľské letecké kapacity sa zo dňa na deň znižovali, a to i z dôvodu nedostatočného zásobovania. Poľskí stíhači mali štartovať s obmedzeným množstvom munície, ktorá stačila len na niekoľko desiatok sekúnd nepretržitej paľby. I paliva bolo zúfalo málo. Ďalšími nešťastiami boli neexistencia kooperácie medzi poľskými stíhacími a bombardovacími jednotkami či opotrebovanosť motorov. Zmätenosť obsluhy poľskej protileteckej obrany v hystérii zostreľovala aj vlastné lietadlá.
Slávna „tristotretia“
Krvácajúce Poľsko dostalo 17. septembra 1939 ďalšiu ťažkú ranu – z východu zaútočil Sovietsky zväz. Nasadenie poľských letcov pokračovalo aj po porážke ich vlasti – v zahraničnom odboji. Najprv v rámci francúzskeho a neskôr najmä britského letectva. Poľskí stíhači RAF zničili takmer tisícku nepriateľských lietadiel, poľská 303. stíhacia peruť dosiahla počas bitky o Britániu najviac víťazstiev zo všetkých.
