Nippon Steel chce byť v EÚ „insiderom“
Spoločnosť U. S. Steel Košice 15. septembra podpísala so slovenskou vládou zmluvu na grant 350 miliónov eur z Modernizačného fondu EÚ na výstavbu elektrickej pece pri celkovej investícii takmer miliardu eur. V ten istý deň Európsky parlament schválil prísnejšiu pozíciu pre európske uhlíkové clo. Nový vlastník fabriky, japonský koncern Nippon Steel, pod ktorý košické oceliarne oficiálne prechádzajú od 1. októbra, investorom vysvetľuje novú logiku podnikania. Európa sa vďaka clám, kvótam a uhlíkovému clu stáva uzavretejším priestorom. Práve košická fabrika mu má umožniť stať sa „insiderom“ na európskom trhu a využiť výhodnú polohu blízko automobiliek posúvajúcich sa na východ.
Tlak prichádza z emisných povoleniek
Košickú fabriku k elektrifikácii výroby netlačí zahraničná konkurencia, ale systém obchodovania s emisnými povolenkami (ETS). Oceliarne musia za každú vypustenú tonu CO₂ platiť. Časť povoleniek dnes ťažký priemysel dostáva zadarmo, no táto bezplatná alokácia sa postupne kráti a do roku 2034 má plne zaniknúť. Čím viac uhlia a koksu fabrika spotrebuje, tým väčšiu časť účtu za CO₂ si bude musieť zaplatiť sama. Analyti ministerstva financií z Útvaru hodnoty za peniaze uviedli, že povolenky predražujú znečisťovanie a finančne tlačia firmy k čistejším technológiám. Elektrická oblúková pec nahrádza uhlie, koks a železnú rudu oceľovým šrotom, ktorý sa taví pomocou elektriny.
Oceliari: Chceme rovnocenné podmienky
Uhlíkové clo funguje ako vyrovnávací poplatok na hraniciach. Ak zahraničná oceliareň vyrobí oceľ bez toho, aby platila za emisie rovnaký účet ako európske hute, pri vstupe do EÚ musí tento rozdiel doplatiť. Michal Pintér z košickej oceliarne pre euBrief zdôrazňuje, že cieľom cla nie je brániť obchodu. „Cieľom CBAM je vytvoriť takzvaný level playing field pre zelené výrobky,“ vysvetľuje. Šéf združenia európskych oceliarov EUROFER Axel Eggert uviedol, že Európa má vytvárať podmienky na výrobu čistej ocele doma, „nie dať firmám impulz na presun výroby inam“.
Úloha Šefčoviča
Európska únia od 1. júla nasadila obchodné opatrenie, ktoré nahradilo doterajšie ochranné kvóty. Objem ocele, ktorý môže na európsky trh vstúpiť bez dodatočného poplatku, okresala na 18,3 milióna ton ročne, čo je pokles o 47 percent oproti roku 2024. Ak sa tento limit vyčerpá, clo za dovoz nad kvótu sa zdvojnásobuje až na 50 percent. Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič uviedol: „Ak nechceme zatvárať vysoké pece v Európe, tak musíme znížiť dovoz ocele z tretích krajín o minimálne 47 percent.“
Nippon počíta s vyšším dopytom
Nippon pri svojich plánoch vychádza z odhadov združenia EUROFER. Dovoz ocele do EÚ by mal vďaka prísnejším pravidlám klesnúť z 20 miliónov ton v roku 2025 na 12 miliónov o dva roky neskôr. V júli stúpla cena ocele v severnej Európe o približne 30 eur za tonu. Analytici z GMK Center upozorňujú, že pri plochých plechoch treba počítať s tým, že ich na trhu bude menej a ich cena pôjde hore.
Opatrenia majú trhliny
Pintér poukazuje na dva hlavné problémy: chýbajúcu ochranu hotových dielov a znevýhodnenie pri predaji do sveta. Ak Európa zdaní len samotný oceľový plech, zahraničná fabrika z neho doma vyrobí hotový diel, ktorý už žiadnu prirážku neplatí. Europoslanci preto v septembri podporili rozšírenie CBAM aj na stovky spracovaných výrobkov z ocele a hliníka. Druhý problém nastáva pri vývoze mimo Európy, kde v cene košickej ocele sú zahrnuté náklady na európske emisné povolenky, kým globálny konkurent žiadnu uhlíkovú cenu neplatí.
Nová výzva: Elektrina
Nippon 16. septembra potvrdil investíciu približne 900 miliónov eur v Košiciach. Z Modernizačného fondu získa cez slovenskú vládu 350 miliónov eur – 310 miliónov na elektrickú oblúkovú pec s kapacitou 1,6 milióna ton ocele ročne a 40 miliónov na separáciu vzduchu. Nová pec má spustiť výrobu v roku 2030. Podľa ÚHP prinesie zníženie lokálnych emisií tuhých znečisťujúcich látok o 16 percent, oxidu siričitého o 47 percent a oxidu uhoľnatého o 56 percent. Fabrika dnes spotrebuje vyše 1,5 TWh elektriny ročne, čo je viac ako päť percent slovenskej spotreby. Po prechode na elektrickú pec jej vlastná výroba klesne a celková spotreba stúpne. ÚHP očakáva, že sa Košice stanú najväčším odberateľom elektriny na Slovensku. Maroš Šefčovič zdôraznil, že kľúčovou výhodou Slovenska zostáva dostatok nízkouhlíkovej elektriny.
