Čína posiela do USA pandy. Peking chce podľa odborníka vytvoriť pozitívny obraz vzťahov s Washingtonom
Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom vo Washingtone sprevádzala okázalá diplomatická šou, bohatá na symboliku, no v zásade chudobná na obsah, zhodnotila agentúra Reuters.
Prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching sa stretli vo štvrtok 24. septembra 2026 v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone. Trump pri privítaní hovoril o „skutočne veľkom priateľstve“. V citlivých otázkach, ako sú umelá inteligencia, obchod, Taiwan či vojna s Iránom, sa však neobjavili náznaky výraznejšej zmeny.
Stretnutie sa pritom konalo v rovnakom čase, keď sa väčšina svetových lídrov nachádzala v New Yorku na Valnom zhromaždení OSN.
Jedným z viditeľných výsledkov stretnutia dvoch najväčších mocností sveta sú dve pandy, ktoré Čína pošle do zoologickej záhrady v Atlante. Čínsky prezident ich vo štvrtok predstavil ako „vyslancov priateľstva“ medzi krajinami. Do americkej zoo by mali Ping Ping a Fu Shuang doraziť v najbližších dňoch.
Pandy pritom nie sú len obyčajným darom. Čína ich už desaťročia využíva v diplomacii na odmeňovanie svojich obchodných partnerov. Štúdia Oxfordskej univerzity z roku 2013 potvrdila, že načasovanie dohôd o prenájme zvierat sa zhodovalo s obchodnými dohodami a zmluvami s viacerými štátmi.
Aktuálne oznámenie, že Čína poskytne dve pandy pre zoo v Atlante, je podľa odborníka na Čínu Mateja Šimalčíka potrebné čítať ako snahu čínskeho prezidenta nastoliť pozitívny naratív o vzťahoch so Spojenými štátmi.
„USA o poslednú pandu prišli v roku 2024, keďže Čína si postupne z viacerých amerických zoo pandy stiahla po vypršaní nájomnej lehoty, pričom rozhodnutie nájom nepredĺžiť v zásade korelovalo so zhoršovaním vzájomných vzťahov,“ ozrejmil.
V ten istý deň dostal čínsky prezident od Trumpa sochu orla bielohlavého, národného vtáka Spojených štátov. Trump povedal, že na jej návrhu sa podieľal spolu s manželkou Melaniou.
Pandy sa len prenajímajú
Pandy pochádzajú z Číny, no za desaťročia sa stali jedným z najznámejších nástrojov jej diplomacie. Peking ich využíva nielen ako „vyslancov priateľstva“ – ich príchod môže signalizovať zlepšenie vzťahov, zatiaľ čo ich návrat do Číny sa môže odohrávať v čase diplomatického napätia.
V tejto súvislosti sa využíva pojem pandia diplomacia, teda označenie pre spôsob, akým Čína využíva obľúbené zvieratá na budovanie vzťahov s inými krajinami. V rámci tejto diplomacie si Čína nárokuje vlastníctvo všetkých pánd na svete a medzinárodným zoologickým záhradám ich len prenajíma.
„Veľká panda je už dlho symbolom priateľstva medzi Číňanmi a Američanmi,“ povedal čínsky prezident na slávnosti v Bielom dome. „Mám tu jednu dobrú správu.“
