Krásavá predohra svetovej vojny: Ako rozštiepené Španielsko padlo do rúk Franca
Občianska vojna v Španielsku trvala takmer tri roky a znamenala nesmierne utrpenie na území pod kontrolou vlády aj povstalcov.
Náznaky, že španielska spoločnosť môže smerovať ku konfliktu, ktorý sa v roku 1936 naplno rozhorí s nevídanou intenzitou, bolo vidieť už dlho vopred. Pád monarchie, časté striedanie nestabilných vlád, viaceré pokusy o prevrat – to všetko výrazne polarizovalo španielsku spoločnosť.
Od roku 1876 bol v Španielsku pri moci monarchistický režim založený na dominancii veľkostatkárskej oligarchie a priemyselnej buržoázie. Politickú moc si udržiavali voľbami falšovanými vždy v prospech jednej z dvoch strán, ktoré sa striedali vo vláde – konzervatívcov a liberálov.
Druhá republika a pokusy o prevrat
Štrnásteho apríla 1931 bola vyhlásená druhá republika. Kráľ Alfonz XIII. kapituloval a odišiel do exilu. V júnových voľbách 1931 republikánske sily drvivo porazili roztrieštené monarchistické strany a vznikol ústavodarný parlament.
V októbri 1934 sa v Astúrii ľavicoví radikáli spolu s ozbrojenými baníkmi vzbúrili a vyhlásili socialistickú republiku. Vláda povolala z Maroka vojakov pod velením Francisca Franca a Manuela Godeda. Tí krvavo potlačili občianske nepokoje.
Víťazstvo Ľudového frontu
Vo februári 1936 ľavica spojená v jednotnom bloku Frente Popular vyhrala nad pravicovými stranami. Prezidentom sa stal Manuel Azaña.
Dvanásteho júla pravicové komando zastrelilo poručíka republikánskej útočnej gardy Josého Castilla a o dva dni neskôr ho jeho kolegovia akciou na vlastnú päsť pomstili. Vytiahli z domu poslanca Calva Sotela a zavraždili ho.
Povstanie ako spúšťač občianskej vojny
Sedemnásteho júla 1936 sa ako prvá vzbúrila posádka v Melille na severe Maroka. Na Pyrenejskom polostrove sa boje začali o deň neskôr. Puč bol úspešný na Kanárskych ostrovoch, v Galícii, severnej Kastílii, Navarre, západnom Aragónsku a v západnej Andalúzii. Zlyhal však vo veľkých mestách.
Franco priletel 19. júla do Maroka. Okamžite kontaktoval Talianov a Nemcov s prosbou o vyslanie lietadiel na prevoz vojakov ponad Gibraltársky prieliv. V auguste priletel do Španielska.
Obojstranný teror
Na dobytom území povstalci systematicky likvidovali odkaz republiky. Celkový počet civilných obetí na povstaleckom území sa odhaduje na 100 000. Na republikánskej strane o polovicu menej, asi 50 000.
Víťazstvá a prehry
Prvý veľký konflikt sa odohral v bitke o Madrid v novembri 1936. Republikánski obrancovia pod velením generála Miaju udržali front. V júni 1937 padlo Baskicko, v októbri nasledovala Astúria. Povstalci obsadili Barcelonu v januári 1939 a Madrid kapituloval koncom marca. Prvého apríla 1939 sa konflikt skončil úplným víťazstvom povstalcov.
Medzinárodný rozmer a epilóg
Nemci poslali lietadlá, pilotov, technikov, Taliani vyslali takmer 80 000 vojakov. ZSSR začal s dodávkami zbraní v októbri 1936. V Španielsku bol po páde republiky nastolený autoritársky režim na čele s Francom. Desaťtisíce väzňov režim popravil už po skončení konfliktu a státisíce ešte dlhé roky väznil.
