Slovenskí vedci otestovali TikTok. Na tínedžerov mieri reklama, ktorú európsky zákon za reklamu nepovažuje
Influencerov sa zákaz cielenej reklamy pre maloletých netýka. Ich propagácia pritom mieri na tínedžerov päť- až osemkrát silnejšie než na dospelých.
Výskumníci z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT) uskutočnili audit TikToku, ktorého výsledky predstavil Branislav Pecher na Európskej noci vedy v Bratislave. Na príklade šestnásťročného dievčaťa, ktoré desať dní scrolluje TikTok, opísali rozdiel medzi platenou reklamou a propagáciou influencerov.
Európsky Akt o digitálnych službách (DSA) zakazuje platformám cieliť na maloletých reklamu podľa ich záujmov. Za reklamu však považuje len obsah, za ktorého šírenie firma zaplatila priamo platforme. Ak značka pošle rúž influencerke a tá o ňom natočí video so zľavovým kódom, takéto cielenie zakázané nie je.
Tím z KInIT použil takzvaný párový audit. „Vytvorili sme si dva typy používateľov, ktorí sa líšili jedine v tom, že na jednej strane bol maloletý a na druhej dospelý. Inak mali rovnaké záujmy, rovnaké pohlavie a bola to rovnaká krajina, v tomto prípade Nemecko,” opísal Pecher. Pri klasických reklamách TikTok obstál – maloletí ich vidia menej alebo takmer vôbec.
Problémom sú podľa Pechera reklamy od influencerov. „Tvorcovia ich často neoznačia, či už na to zabúdajú, alebo to robia naschvál, a platforma s tým nič nerobí,” vysvetlil. Neoznačený komerčný obsah je podľa neho častý najmä u maloletých. „Je to väčšina reklám, ktoré maloletí vidia, a sú na ne veľmi cieľovo a silno profilovaní.”
Audit prichádza v čase, keď Únia prepisuje pravidlá pre deti na internete. Európska komisia 17. septembra predstavila EU KIDS Act. Podľa neho by deti do 13 rokov na sociálne siete nesmeli vôbec a vlastný účet by si mohli založiť až od 15 rokov.
Za personalizáciou stojí jednoduchá rovnica. Čím dlhšie sociálna sieť udrží používateľa pri obrazovke, tým viac reklám mu stihne ukázať a tým viac zarobí, vysvetľoval Pecher. Vývojári preto nastavujú algoritmy tak, aby ponúkali obsah čo najbližší záujmom používateľa.
Silná personalizácia má podľa neho jediný cieľ: udržať používateľa na sociálnej sieti čo najdlhšie. Aj preto sa o sociálnych sieťach dnes hovorí, že sú „veľmi podobné výherným automatom”.
Sociálne siete podľa Pechera menia aj to, ako vnímame svet. Keďže nám ukazujú najmä to, čo by nás mohlo zaujímať, utvrdzujú nás v jednom názore a prispievajú k polarizácii. Najviac pozornosti pritiahne negatívny a kontroverzný obsah.
„Ďalším problémom je, že to, čo vidíme na sociálnych sieťach pri silnej personalizácii, môže veľmi jednoducho skĺznuť z bezpečného obsahu na niečo veľmi problematické,” upozornil. Ako príklad uviedol človeka, ktorý začne cvičiť. Nevinné videá o cvičeniach sa mu časom môžu zvrtnúť na rady ohrozujúce zdravie – od extrémnych diét po rizikové látky na chudnutie.
Zmeny v dizajne sociálnych sietí žiada aj Európska komisia. V júli zverejnila predbežné zistenia, podľa ktorých je dizajn Facebooku a Instagramu spoločnosti Meta návykový. Ak spoločnosť dizajn nezmení, hrozí jej za možné porušenie DSA pokuta až do výšky šiestich percent celosvetového ročného obratu.
Jediným spôsobom, ako tento systém skrotiť, je podľa Pechera sebareflexia. Pomôcť môže sledovať vlastné reakcie a to, čo algoritmus ponúkne hneď potom. „Skúste si pravidelne položiť otázku: keď vidím nejaké video alebo príspevok, prečo mi ukazuje práve toto?
Proti nadmernému používaniu odporúča budík: vopred si určiť, koľko času chceme na sieti stráviť, a keď zazvoní, aplikáciu zavrieť. Ďalší odborníci radia nechávať telefón mimo dosahu, skryť ikonky aplikácií alebo ich úplne zmazať a sociálne siete otvárať len v prehliadači.
