Od baroka k romantizmu: Prečo šľachta podľahla čaru anglických parkov?
Na rozdiel od barokových záhrad sú anglické parky na Slovensku zachované v pomerne veľkom množstve a niektoré z nich patria k tým najvýznamnejším v strednej Európe.
Od symetrizmu k obrazu strateného raja
Parky obklopujúce rezidencie boli výsadou panovníckych dvorov, ako symboly zvrchovanosti absolutistickej moci a šľachty, ktorej sila vplývať na politické dianie však už v 18. storočí v Európe slabla. Aristokracia v parku videla ďalší priestor na prezentáciu starobylosti svojho rodu, ideí súdobých i antických filozofov a kontinuity s dejinami.
Anglický park ako umelecké dielo, do ktorého je pretavený filozofický traktát, nie je preto možné spájať s parkami mestského typu či s botanickými záhradami, ktoré vznikali za iným účelom. Aristokracia sa na vytváraní parkov podieľala v polohe investora, neraz aj s prívlastkom „osvietený“.
Zrúcaniny i žalostné reflexie – potrava pre dušu
Už v roku 1624 sa sir Henry Wotton zaoberal „pozorovateľom“ a žiadal kontrast pravidelných budov a nepravidelných záhrad. Kontrast medzi architektúrou a prírodou a akási nepravidelnosť prírodných útvarov a foriem mali nabádať na zamyslenie.
V našom prostredí boli takto využité zrúcaniny hradu Parič v Trebišove či zvyšky forgáchovského kaštieľa v Čachticiach, no budovali sa aj „umelé“ zrúcaniny, ako napríklad v Betliari.
Závan východného vetra
Vnútorný duchovný rozmer záhrad sa požadoval aj na základe poznania Orientu, menovite čínskych záhrad, ktoré pre Európu objavovali anglickí a francúzski teoretici a umelci už v 17. storočí. Nevyumelkovanosť a prirodzenosť čínskych záhrad, slúžiacich na meditáciu, inšpirovala európskych znalcov predovšetkým svojím hlbokým odkazom.
Približne od polovice 18. storočia sa čím ďalej tým viac tvorcovia odpútavali od pravidelnosti tvarov a súmernosti výsadby a prikláňali sa na stranu prírodných foriem. Najtypickejším príkladom takéhoto spojenia je park Csákyovcov v Hodkovciach či Andrássyovcov v Trebišove.
Gothic revival
Syntézu prírodných útvarov a architektúr postavených ako pamätníky či chrámy máme možnosť pozorovať v Stowe, na panstve Lorda Cobhama. Stoweský park patrí medzi najstaršie svojho druhu a na základoch „geometrického“ parku ho navrhol záhradný architekt William Kent okolo rokov 1710 – 1720.
Úplne inú funkciu mala (neo)gotika v našom prostredí – na území dnešného Slovenska, kde automaticky odpadá úloha akéhosi národného štýlu. Gotika v čase svojho prenikania do Horného Uhorska v 19. storočí bola takmer výlučne štýlom aristokracie.
Z letmých a nesúrodých odbočení môžeme konštatovať, že aj naše prírodno-krajinárske parky sú svedectvom nielen mechanického prebrania formálnych znakov, no ich tvorcovia a investori sa snažili zachovať ich pôvodné idey a zároveň ich aj obohatiť o domácu tradíciu.
