Prínos ministra vnútra k boju so šikanou
Narastajúce násilie na školách, ale vlastne všade v spoločnosti, ide jednoznačne na vrub spôsobu, akým je riadená, a ľudí, ktorými je riadená. Minister vnútra je v tomto vzorový príklad.
Popri jeho bežnom prínose sa ešte aj snažil zneužiť tragédiu v Staškove na oddialenie odvolávania Tarabu.
Čo už viac môžeme od neho chcieť? Jeho pôsobenie vo funkcii tak zostáva ďalším z radu prípadov, keď sa zodpovednosť za riešenie násilia v spoločnosti nahrádza politickým manévrovaním.
Násilie na školách pritom nezmizne samé od seba. Ak majú mať slová o boji so šikanou nejakú váhu, musia za nimi stáť konkrétne kroky, nie len odkladanie politických dôsledkov na neskôr.
Prípad ministra vnútra ukazuje, že boj so šikanou sa nedá vyhrať cez vyhlásenia a odsúvanie vlastnej zodpovednosti. Kým sa násilie v školách rieši ako politická téma namiesto vecnej agendy, dôvera verejnosti v inštitúcie bude ďalej klesať.
