Lotyši si volia nový parlament, medzi hlavné témy patrí bezpečnosť krajiny
Približne 1,5 milióna oprávnených voličov v Lotyšsku v sobotu volí nový 100-členný parlament. Hlasovanie sa koná v čase zvýšených obáv o bezpečnosť krajiny a rastúcich životných nákladov, pričom žiadna z politických síl podľa prieskumov nezíska väčšinu a po voľbách sa očakáva zložité zostavovanie koalície.
Volebné miestnosti sa otvorili o 8.00 h miestneho času (7.00 h SELČ) a hlasovanie potrvá do 20.00 h miestneho času (19.00 h SELČ). Prvé výsledky by mali byť k dispozícii krátko po zatvorení volebných miestností, konečný výsledok by mohol byť známy po polnoci.
O priazeň voličov sa uchádza 14 politických strán a volebných zoskupení. Podľa prieskumov by približne polovica z nich mohla prekonať hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. Žiadna z nich však nemá získať samostatnú väčšinu.
V prieskumoch vedie centristicko-konzervatívna aliancia Zjednotená kandidátka premiéra Andrisa Kulbergsa. Ten v súčasnosti vedie štvorkoalíciu konzervatívnych a centristických strán. Či bude toto zoskupenie vládnuť aj po voľbách, však zostáva otvorené. Už pred hlasovaním sa začali rokovania o možných koaličných partneroch.
Kulbergs sa stal premiérom v máji po páde predchádzajúcej vlády. Súvisel so sporom okolo incidentov s dronmi, ktoré narušili lotyšský vzdušný priestor. Krajina v súvislosti s obavami z leteckých hrozieb požiadala svojich spojencov v NATO o pomoc pri zaistení bezpečného priebehu volieb. Nemecko krátko pred volebným dňom vyslalo do Lotyšska štyri stíhačky Eurofighter na ochranu jeho vzdušného priestoru.
Ide o 11. parlamentné voľby v Lotyšsku od získania nezávislosti od bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991. Krajina susedí s Ruskom a Bieloruskom. Lotyšsko pritom patrí medzi najbližších partnerov a podporovateľov Ukrajiny. Krajina napriek vzostupu populistických strán v hlasovaní zrejme potvrdí svoje proeurópske smerovanie, napísala DPA.
Lotyšsko má približne 1,9 milióna obyvateľov a na obranu vynakladá necelých päť percent svojho hrubého domáceho produktu. Na ďalšie oblasti verejných výdavkov tak zostáva menej prostriedkov. Zdravotníctvo čelí problémom a krajina zápasí aj s odchodom obyvateľov do zahraničia a starnutím populácie.
Mnohí Lotyši zároveň upozorňujú na vysoké ceny a nízke mzdy, pričom hospodársky rast zostáva slabý. Lotyšsko má spomedzi troch pobaltských krajín najnižšiu životnú úroveň, hoci od vstupu do EÚ v roku 2004 svoju pozíciu postupne zlepšuje.
Nespokojnosť voličov využívajú populistické strany, z ktorých niektoré zastávajú proruské postoje. Dve z nich majú podľa prieskumov reálnu šancu dostať sa do parlamentu, čiastočne vďaka podpore početnej ruskojazyčnej menšiny.
