Kanada má krízový plán pre prípad amerického útoku, spolieha sa na partizánsky boj
Kanada zásadne prehodnocuje svoju bezpečnostnú stratégiu a pripravila krízový plán pre prípad vojenského útoku zo strany Spojených štátov. Hoci odborníci považujú pravdepodobnosť takéhoto scenára naďalej za veľmi nízku, Ottawa ho berie vážne. Plán počíta s rýchlym americkým vpádom a následným partizánskym bojom kanadských jednotiek.
Kanadský premiér Mark Carney minulý týždeň priznal, že jeho krajina sa pripravovala aj na možnosť americkej invázie. Zdôraznil, že pravdepodobnosť zostáva veľmi nízka, no vzhľadom na zmenu vzájomných vzťahov počas druhého prezidentského mandátu Donalda Trumpa má povinnosť počítať aj s týmto krajným variantom.
„Je to jednoducho riadenie rizík,“ uviedol Carney v rozhovore pre denník The New York Times.
K úvahám o dosiaľ nepredstaviteľnom konflikte prispela Trumpova obchodná vojna aj jeho opakované narážky, že by sa Kanada mala stať 51. štátom USA. Sám americký prezident síce vlani vyhlásil, že použitie vojenskej sily proti severnému susedovi je „vysoko nepravdepodobné“ a Washington plánuje na presadzovanie svojich záujmov využívať predovšetkým ekonomický tlak, napätie to však nerozptýlilo.
Kanadská verejnosť neberie hrozbu na ľahkú váhu. Januárový prieskum spoločnosti Leger po americkej operácii vo Venezuele ukázal, že viac ako tridsať percent Kanaďanov považuje americkú inváziu za pravdepodobnú. Kanada zároveň zažíva najväčší nárast záujmu o vstup do armády za posledných tridsať rokov.
Samotní vojaci však predstavy o otvorenom konflikte miernia. „Celú svoju kariéru som sa podieľal na vojenských operáciách a nikdy sme neuvažovali o možnosti, že by útok prišiel z územia Spojených štátov,“ uviedol pre BBC generálporučík Christopher Coates z Kráľovského kanadského letectva.
Skúsený veterán, ktorý v armáde slúži už tridsaťštyri rokov, sa domnieva, že prípadný konflikt by bol mimoriadne komplikovaný a takmer nemožný. Zdôraznil hlbokú previazanosť oboch krajín – Kanada i Spojené štáty sú členmi Severoatlantickej aliancie, v rámci veliteľstva NORAD spoločne zabezpečujú obranu Arktídy a zdieľajú spravodajské informácie. Coates sa preto domnieva, že ak by americký útok predsa len nastal, nezačal by sa klasickou konvenčnou inváziou, ale nenápadnejšie, napríklad kybernetickými útokmi.
Kanada však počíta so všetkými scenármi, preto vypracovala krízový plán aj pre priamy vojenský konflikt. Podľa interného vojenského modelu, o ktorom začiatkom roka informoval denník Globe and Mail, by americký útok za jediný týždeň ochromil strategické pozície Kanady. Scenár počíta s tým, že by sa kanadská armáda rýchlo ocitla v početnej nevýhode, a preto by jej jednotky museli prejsť na partizánsky spôsob boja v snahe protivníka aspoň spomaliť. Ottawa by sa v takom prípade spoliehala na pomoc európskych spojencov, ako je Francúzsko či Veľká Británia.
Podľa Matthewa Schmidta z University of New Haven v Connecticute by takéto vojenské ťaženie nebolo jednoduché ani pre Američanov. Napriek výraznej vojenskej prevahe by Washington len ťažko hľadal podporu verejnosti a armádneho velenia pre vojnu s najbližším partnerom.
„Myslím si, že mnoho amerických dôstojníkov by v prípade rozkazu na inváziu do Kanady rezignovalo. Považovali by to za nezákonné a nemorálne,“ uviedol Schmidt pre BBC s tým, že vojaci oboch krajín spolu pravidelne cvičia a cítia voči sebe vzájomný rešpekt.
Ak by sa však vzťahy medzi USA a Kanadou napriek tomu zhoršili natoľko, že by dospeli k ozbrojenému konfliktu, Spojené štáty by sa podľa Schmidta zrejme zamerali na získanie cenných kanadských zdrojov, ako je ropa a nerastné suroviny, a na rýchle odstránenie politického vedenia.
„Videli by ste operáciu, ktorá by možno pripomínala to, čo ste videli vo Venezuele,“ dodal s odkazom na americké zajatie venezuelského prezidenta Madura.
