Centrálne banky čelia obvineniam z prekračovania právomocí pri environmentálnych otázkach
Po vojnách a inflácii prichádza ďalší ekonomický šok z neba. Ekonomickým dôsledkom mimoriadne silného klimatického javu El Niño, ktorý zasahuje Áziu, sa centrálne banky nemôžu vyhnúť. Obdobie sucha predstavuje ďalší šok, bez ktorého by sa menové autority rady zaobišli.
Celé roky sa centrálne banky usilovali dostať pod kontrolu prudký nárast inflácie, ktorý nasledoval po opätovnom otvorení ekonomík po pandémii a ruskej invázii na Ukrajinu. S obavami sledovali, ako Spojené štáty zavádzajú rozsiahle clá, a potom sa museli vyrovnávať s prudkým rastom cien energií spôsobeným vojnou v Iráne. Teraz prichádza ďalší úder v podobe klimatického javu, ktorý jeden z tvorcov menovej politiky nazval „Godzillou“, a s ním aj otázka, ako naň reagovať.
Očakáva sa, že tento klimatický jav, ktorý priniesol sucho do južnej a juhovýchodnej Ázie, bude ešte silnieť. Podľa amerických odborníkov zrejme prekoná všetky rekordy od roku 1950. Narušuje trhy s komoditami, napríklad s ryžou, prispieva k nedostatku vody a vo vzdialenejších oblastiach spomaľuje lodnú dopravu cez Panamský prieplav, čím zvyšuje náklady prepravcov. Slabý monzún bol jedným z faktorov, ktoré viedli indickú centrálnu banku k zvýšeniu úrokových sadzieb.
Banky už nemôžu vyčkávať
Centrálnym bankám sa čoraz viac zužuje priestor na vyčkávanie. Výnosy dlhopisov v Thajsku a na Filipínach rastú, čo odráža obnovené inflačné tlaky. Dlhodobé trhové úrokové sadzby v Indii vyskočili na najvyššiu úroveň za takmer tri roky po tom, ako tamojšia centrálna banka zaujala prísnejší postoj k menovej politike. Po štyroch mesiacoch spomaľovania inflácia na Filipínach v auguste prekročila sedem percent.
V hre je dôveryhodnosť centrálnych bánk. Tvorcovia menovej politiky si môžu dovoliť prehliadnuť jeden či dva izolované šoky. Ak sa však začnú hromadiť a navzájom zosilňovať, luxus vyčkávania sa vytráca. Niektoré centrálne banky sa po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe vyhli zvyšovaniu úrokových sadzieb a teraz musia dobiehať zameškané.
Existuje dôležitý rozdiel medzi reakciou na vyššiu infláciu, ktorú môže spôsobiť nepriaznivé počasie, a tvorbou menovej politiky na základe klimatických prognóz. Finančné inštitúcie, ktoré často podliehajú dohľadu centrálnych bánk, musia byť dostatočne odolné, aby zvládli dôsledky extrémneho počasia.
Citlivá téma v Amerike
Práve v oblasti životného prostredia čelia centrálne banky obvineniam, že prekračujú svoje právomoci. Je lákavé prevziať na seba ďalšie povinnosti, najmä keď sa zdá, že parlamenty nedokážu na extrémne výkyvy počasia reagovať účinne alebo včas.
Mimoriadne citlivá je táto téma v Spojených štátoch, kde Federálny rezervný systém ustúpil od niektorých svojich aktivít súvisiacich s klimatickými otázkami. Na druhej strane Atlantiku však práca pokračuje. Jeden z vysokopostavených predstaviteľov Európskej centrálnej banky vyhlásil, že pokúšať sa popierať vplyv environmentálnych zmien na ekonomiku je nezodpovedné.
Vtedajší predseda Fedu Jerome Powell v roku 2023 vyhlásil, že Fed nie je a ani sa nechce stať inštitúciou, ktorá vytvára klimatickú politiku. Neskôr Fed vystúpil zo siete centrálnych bánk a regulačných orgánov, ktoré sa zaoberajú skúmaním klimatických rizík. Powell trval na tom, že Fed sa bude venovať svojim základným úlohám.
Nezávislé hodnotenie austrálskej centrálnej banky dospelo k záveru, že klimatické zmeny by sa mali zohľadňovať pri ekonomickom modelovaní a prognózovaní, ale samotná klimatická politika musí zostať v kompetencii parlamentu.
Najostrejšia kritika prišla od bývalého vysokopostaveného predstaviteľa Banky pre medzinárodné zúčtovanie Claudia Boria, ktorý vyhlásil, že tvorbu menovej politiky zachvátila pýcha a medzi tým, čo centrálne banky dokážu zabezpečiť, a tým, čo sa od nich očakáva, vznikla nebezpečná priepasť.
