Všade samá protiústavná provokácia
Nech hodí kameňom, kto ešte protiústavne neprovokoval.
Áno, vieme, premiérovi už ide okrem osobnej slobody a hmotného zabezpečenia len o získavanie pozornosti. Snažíme sa odolať, ale pri obvinení z „protiústavnej provokácie” sa nedá. Rozumiete, Fico niekoho obviní z protiústavnej provokácie, neudrie doňho blesk a neprepadne sa pod zem.
Ťažko si vybrať, z ktorého konca začať, či poukázaním na Ficove skutočné doslova protiústavné provokácie, alebo didaktickým výkladom, že občan ako jednotlivec dosť dobre nemá ako porušovať ústavné články – na to treba byť vo verejnej funkcii. A tak začnime odtiaľ.
Už je to viac ako dvadsať rokov, čo Fico z opozície presadil svoju legislatívnu vlajkovú loď – zákon o preukazovaní pôvodu majetku. A hoci o jeho právnickom cite pre postavenie občana v demokratickom a právnom štáte možno úspešne pochybovať, sám musel vedieť, že táto haraburda nikdy platiť nebude.
Tak aj bolo, Ústavný súd jej účinnosť obratom pozastavil a v dohľadnom čase vyhodil oknom so zdôvodnením, ktoré by sa asi dalo najlepšie zhrnúť do konštatovania, že išlo o „protiústavnú provokáciu”.
Odvtedy by sme u Fica narátali nižšie desiatky podobných viac či menej úmyselných a vulgárnych protiústavností, vrátane tých najčerstvejších, spojených so sankciami dlhovej brzdy.
Veľkoryso by sme mohli povedať, že za toľké roky pri moci by sa to narátalo každému, a to aj v „dobrej viere”. Niekedy tú hranicu skrátka neutrafíte. Ibaže Ficovo protiústavné portfólio rádovo prevyšuje konkurentov aj po prihliadnutí na časový rámec a obsahuje nielen provokácie a včas zastavené úmysly, ale aj dokonané zločiny.
